Murphy radí
Nebo je v nebi
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
(Zrnká úsmevu)
Veci sa kazia
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
(Murphyho zrnká II)
Čo bolo na počiatku?
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.
(Murphyho zákonník)
Ako si komplikovať život - II. večer
Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.
Mýliť sa je ľudské, ale niečo dokonale zbabrať sa dá len pomocou počítača.
Ak sa na akomkoľvek mieste výpočtu môže urobiť chyba, tak sa aj urobí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako bojovať s klebetou
V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.
Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.
Čas, potrebný na to, aby ste späť získali povesť zničenú klebetou, je nepriamo úmerný k času, potrebnému na stratu povesti.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)