Murphy radí
Život treba žiť
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Transformovať krízu na rutinu sa dá tak, že krok za krokom zaznamenáme činnosť šéfa pri prekonávaní pôvodnej krízy a spracujeme ho do pracovného postupu.
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Informácie pre šéfa
Čím menej rozumiete obsahu informáucie, tým viac ste kompetentný o nej rozhodnúť.
Peniaze sú pre človeka vzduchom. Zle sa mu bez nich dýcha.
Keď sa v informácii, ktorá vám bola dodaná, vec opisuje ako ľahko realizovateľná, počítajte s tým, že sa poriadne zapotíte.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.
Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
(Murphyho zákony v bájkach)
O podnikaní a vede - VII. večer
Honosnosť hlavného vchodu je nepriamo úmerná základnej platbyschopnosti firmy.
Postupy vedy sú jednoduché: Meraj mikrometrom! Znač kriedou! Rež sekerou!
Každý zákon je len napodobením skutočnosti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)