Firmy v eurozóne očakávajú, že sa rast miezd spomalí
9. 4. 2024
Ukázal to prieskum Európskej centrálnej banky. Panovali totiž obavy, že výrazný rast miezd podporí infláciu, ktorá sa tak udrží nad cieľom ECB na úrovni 2 % dlhší čas. Výsledky prieskumu Európskej centrálnej banky (ECB) ukázali, že firmy v eurozóne očakávajú, že sa rast miezd v priebehu roka spomalí. Prinášajú jej predstaviteľom istý komfort, že inflácia je už bezpečne na ústupe. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Podľa najnovšieho prieskumu firmy v regióne, ktorý zaviedol euro, očakávajú, že mzdy sa v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov zvýšia medziročne o 3,8 %, uviedla ECB v pondelok. To je menej než 4,5 % v predchádzajúcom prieskume v novembri 2023. Očakávané tempo rastu cien hotových produktov pritom kleslo ešte výraznejšie, na 3,3 % zo 4,5 %.
Mzdy zamestnancov sú pre predstaviteľov ECB kľúčovou premennou a ovplyvňujú ich rozhodovanie o tom, kedy a ako rýchlo znížia úrokové sadzby. Všeobecne sa predpokladá, že na zasadaní Rady guvernérov tento týždeň sa ešte úrokové sadzby ECB nezmenia. Prvé zníženie sa očakáva v júni, keď bude pravdepodobne k dispozícii viac údajov z eurozóny, ktoré prinesú väčšiu istotu, že mzdové tlaky sa zmierňujú.
Niektoré ukazovatele už síce naznačili spomalenie rastu miezd na konci roka 2023, strážcovia európskej meny by však radi videli údaje za 1. štvrťrok. Prieskum odhalil tiež, že podmienky financovania sa v 1. štvrťroku 2024 opäť sprísnili, ale oveľa menej ako vo 4. štvrťroku 2023. Firmy hlásili mierny pokles potreby úverov, zatiaľ čo menej z nich poukázalo na ich slabšiu dostupnosť.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Životná úroveň obyvateľov Európskej únie klesá
13. 6. 2023
Nespokojná je zhruba polovica Európanov. Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu nálada obyvateľov Európskej únie v súvislosti s ich ekonomickou situáciou klesá. Poukázali na to výsledky prieskumu Eurobarometra, v rámci ktorého sa zhruba polovica z celkovo 26.376 anketovaných v 27 krajinách EÚ vyjadrila, že ich „životná úroveň klesla a očakávajú, že v nasledujúcom období klesne ešte viac“. TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.
Najnespokojnejší Bulhari
Najnespokojnejší s vývojom ekonomickej situácie sú Bulhari. Až 81 % z oslovených dalo najavo nespokojnosť s opatreniami bulharskej vlády v boji proti vysokým životným nákladom. Okrem toho približne 61 % Bulharov uviedlo, že je nespokojných s opatreniami prijatými na celoeurópskej úrovni.
Vo Francúzsku je nespokojných s tým, ako krízu životných nákladov rieši francúzska vláda, zhruba 74 % opýtaných. Lepšie hodnotia kroky svojej vlády v Nemecku, kde je s jej opatreniami nespokojných 59 % respondentov. V Belgicku sa takto vyjadrilo smerom k vláde 54 % opýtaných, a čo sa týka opatrení prijatých na úrovni EÚ, nespokojnosť dalo najavo 55 % Belgičanov. V Chorvátsku je s tým, ako veci fungujú v EÚ, spokojných 38 % ľudí, nespokojnosť dalo najavo 48 % anketovaných.
Istý optimizmus
S vývojom svojej životnej úrovne sú výrazne nespokojní v Španielsku a Grécku a ešte výraznejšie na Cypre. Približne 66 % z celkového počtu oslovených v Španielsku a rovnaké percento aj v Grécku uviedlo, že ich životná úroveň sa už zhoršila, prípadne sa zhorší v nasledujúcich 12 mesiacoch. Prekonali ich obyvatelia Cypru, kde sa takto vyjadrilo 76 % opýtaných.
„Na druhej strane, Európania dali najavo aj istý optimizmus, že Európska únia bude schopná situáciu riešiť," povedal riaditeľ pre kampane v Európskom parlamente Philipp Schulmeister. Približne 64 % z celkového počtu oslovených obyvateľov EÚ uviedlo, že cítia, že veci sa v ich prípade vyvíjajú správnym smerom, a napríklad v prípade Španielov vyjadrilo takýto optimistický postoj 69 % respondentov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Nemecko trápi rekordný nedostatok pracovníkov v IT
13. 6. 2023
V Nemecku bolo vlani v priemere iba 27 136 nezamestnaných s kvalifikáciou pre prácu v sektore informačných technológií. Nemecko v minulom roku čelilo rekordnému nedostatku pracovníkov v sektore informačných technológií. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na štúdiu Inštitútu nemeckého hospodárstva. Podľa nej vlani bolo v sektore informačných technológií po celom Nemecku v priemere 67 924 voľných pracovných miest.
To je najviac od roku 2010, keď inštitút začal tento údaj sledovať. Dopyt po IT pracovníkoch sa zvyšuje v dôsledku rozširovania digitálnej infraštruktúry vo všetkých hospodárskych odvetviach. Počet voľných pracovných miest v sektore informačných technológií v Nemecku od roku 2015 prevyšuje počet nezamestnaných s potrebnou kvalifikáciou. Podľa štúdie panuje najmä veľký nedostatok IT odborníkov s vysokoškolským vzdelaním, ktorý v strednodobom horizonte nedokáže vyriešiť prílev domácich absolventov vysokých škôl. Počty študentov matematiky, informatiky, techniky a prírodných vied v prvých semestroch nemeckých vysokých škôl v posledných rokoch klesajú, takže možno v budúcnosti očakávať klesajúce počty absolventov, varuje štúdia. Za jednu z ciest k riešeniu nedostatku zamestnancov štúdia označuje nábor kvalifikovaných pracovných síl zo zahraničia. Ďalšou možnosťou je poskytnúť príležitosť pracovníkom s nižšou kvalifikáciou a z iných odborov.
S
Európska Únia investuje 1,23 miliardy eur na podporu duševného zdravia
13. 6. 2023
Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že dopĺňa európsku zdravotnú úniu o ďalší pilier: o nový, komplexný prístup k duševnému zdraviu. Na rôzne súvisiace iniciatívy vyčlení až 1,23 miliardy eur.
Podľa Komisie ide o o prvý krok k tomu, aby sa duševné zdravie kládlo na rovnakú úroveň ako fyzické zdravie a aby sa v tejto oblasti zaistil nový, medziodvetvový prístup.
Nová stratégia EÚ sa zameria na primeranú a účinnú prevenciu, prístup k vysokokvalitnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a liečbe, ako aj na opätovné začlenenie do spoločnosti po uzdravení. Pred pandémiou koronavírusu čelil problémom s duševným zdravím v EÚ každý šiesty človek (84 miliónov ľudí), v posledných rokoch sa táto situácia ešte zhoršila.
Celkové náklady na problémy v oblasti duševného zdravia sa v krajinách EÚ odhadujú na vyše štyri percentá HDP, čo predstavuje viac ako 600 miliárd eur ročne. Tieto náklady zahŕňajú výdavky na zdravotnícke systémy a programy sociálneho zabezpečenia, ale aj nižšiu zamestnanosť a produktivitu pracovníkov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Eurozóna spadla do recesie, pravdepodobne kvôli Nemecku
12. 6. 2023
Skoršia prognóza predpokladala rast ekonomiky. K revízii situácie v eurozóne smerom nadol zrejme najviac prispelo Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou v Európe. Ekonomika eurozóny sa v prvom štvrťroku prepadla do recesie. Hrubý domáci produkt sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom znížil o 0,1 percenta, rovnakým tempom ako v predchádzajúcom kvartáli. V spresnenej správe to uviedol európsky štatistický úrad Eurostat.
Minulý mesiac pritom štatistici s odvolaním sa na predbežné čísla uvádzali, že ekonomika eurozóny o 0,1 percenta vzrástla. Ekonomika celej Európskej únie za január až marec vykázala rast o 0,1 percenta. To je o 0,1 percentuálneho bodu menej, ako Eurostat uvádzal v predbežnej správe minulý mesiac. Európskej únií sa tak podarilo vyhnúť recesii, v poslednom štvrťroku minulého roka totiž klesla o 0,2 percenta. Recesia sa zvyčajne definuje ako dve štvrťroky medzikvartálneho ekonomického poklesu za sebou. Medziročne sa HDP v Európskej únií aj v eurozóne v prvom tohtoročnom štvrťroku zvýšil o jedno percento.
Z jednotlivých krajín najvyšší rast zaznamenalo Poľsko, kde ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom stúpla o 3,8 percenta. HDP Luxemburska sa zvýšil o dve percentá. Naopak, najvýraznejší pokles registruje Írsko, a to o 4,6 percenta, a Litva o 2,1 percenta. Česká ekonomika zaznamenala po revízii nulový rast, v predbežnej správe pritom Eurostat hovoril o raste o 0,1 percenta.
K revízii smerom nadol zrejme najviac prispelo Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou v Európe. Podľa spresnených údajov sa tam HDP v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom znížil o 0,3 percenta, zatiaľ čo pôvodne štatistici uvádzali, že rast v prvom štvrťroku stagnoval.
S