Firmy v eurozóne očakávajú, že sa rast miezd spomalí
9. 4. 2024
Ukázal to prieskum Európskej centrálnej banky. Panovali totiž obavy, že výrazný rast miezd podporí infláciu, ktorá sa tak udrží nad cieľom ECB na úrovni 2 % dlhší čas. Výsledky prieskumu Európskej centrálnej banky (ECB) ukázali, že firmy v eurozóne očakávajú, že sa rast miezd v priebehu roka spomalí. Prinášajú jej predstaviteľom istý komfort, že inflácia je už bezpečne na ústupe. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Podľa najnovšieho prieskumu firmy v regióne, ktorý zaviedol euro, očakávajú, že mzdy sa v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov zvýšia medziročne o 3,8 %, uviedla ECB v pondelok. To je menej než 4,5 % v predchádzajúcom prieskume v novembri 2023. Očakávané tempo rastu cien hotových produktov pritom kleslo ešte výraznejšie, na 3,3 % zo 4,5 %.
Mzdy zamestnancov sú pre predstaviteľov ECB kľúčovou premennou a ovplyvňujú ich rozhodovanie o tom, kedy a ako rýchlo znížia úrokové sadzby. Všeobecne sa predpokladá, že na zasadaní Rady guvernérov tento týždeň sa ešte úrokové sadzby ECB nezmenia. Prvé zníženie sa očakáva v júni, keď bude pravdepodobne k dispozícii viac údajov z eurozóny, ktoré prinesú väčšiu istotu, že mzdové tlaky sa zmierňujú.
Niektoré ukazovatele už síce naznačili spomalenie rastu miezd na konci roka 2023, strážcovia európskej meny by však radi videli údaje za 1. štvrťrok. Prieskum odhalil tiež, že podmienky financovania sa v 1. štvrťroku 2024 opäť sprísnili, ale oveľa menej ako vo 4. štvrťroku 2023. Firmy hlásili mierny pokles potreby úverov, zatiaľ čo menej z nich poukázalo na ich slabšiu dostupnosť.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Korona zastihla dobre pripravené banky
19. 10. 2020
Bankový sektor v eurozóne je zdravý, no treba posilňovať jeho imunitu. Kríza sa ho zatiaľ výraznejšie nedotkla, ale Európska centrálna banka v uplynulých mesiacoch pristúpila k viacerým opatreniam, ktorými spevnila základy celého ekosystému.
Ešte počas leta predĺžila bankám zákaz výplat dividend minimálne do konca tohto roka a zmiernila tiež požiadavky na výšku držaného kapitálu. Okrem toho len nedávno finančným domom vylúčila časť zadlženia voči centrálnym bankám vo výške 0,30 percenta, vďaka čomu zvýšila takzvaný ukazovateľ pákového pomeru. V praxi to znamená, že za každý poskytnutý úver si banky musia odložiť kvôli možným problémom menej prostriedkov.
V
ECB lieči choré banky. Naše sú však imúnne
16. 10. 2020
Zvýšením pákového pomeru o 0,3 percenta poskytli centrálni finančníci komerčným peňažným domom úľavu 73 miliárd eur.
Európska centrálna banka hodila komerčným finančným domom v celej eurozóne záchranne koleso. Až 115 inštitúciám poskytla úľavu 73 miliárd eur. Ešte v polovici septembra tak urobila vylúčením časti zadlženia, vďaka čomu o 0,3 percenta zvýšila takzvaný pákový pomer. „V princípe ide o pomer kapitálu k celkovým aktívam. Banková regulácia umožňuje za výnimočných okolností nezapočítavať niektoré druhy aktív do tohto výpočtu,“ vysvetľuje NBS.
V
Menový fond zlepšil prognózu ekonomického vývoja
14. 10. 2020
Slovenský HDP podľa MMF tento rok padne o 7,1 percenta a v roku 2021 sa zvýši o 6,9 percenta.Menový fond zlepšil prognózu ekonomického vývoja. Stále však ide o najhorší kolaps za takmer storočie
Medzinárodný menový fond mierne zlepšil prognózu vývoja globálnej ekonomiky v tomto roku. Napriek tomu počíta s bezprecedentnou kontrakciou. Dôvodom najhoršieho kolapsu za takmer storočie je pandémia nového koronavírusu. MMF očakáva, že svetová ekonomika tento rok klesne o 4,4 percenta. V júni počítal so znížením globálneho hrubého domáceho produktu až o 4,9 percenta. Pokles bude ďaleko najprudší od Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Na porovnanie, svetová ekonomika po devastujúcej finančnej kríze z roku 2008 klesla len o 0,1 percenta.
Brusel pripravuje zoznam veľkých internetových firiem
12. 10. 2020
Európska únia pripravuje zoznam až 20 veľkých internetových firiem, ktoré budú čeliť novým a prísnejším pravidlám. Cieľom je obmedziť ich trhovú silu, uviedol denník Financial Times s odvolaním sa na informované zdroje. Na zozname by mohli byť firmy ako Facebook, Apple, Amazon a Google.
Veľké technologické platformy budú musieť podľa plánu plniť prísnejšie regulačné nariadenia než ich menší konkurenti. Nové pravidlá by mali podľa zdrojov donútiť firmy zdieľať dáta s konkurentmi a byť viac transparentné v otázke toho, ako zhromažďujú informácie. Zoznam by mal byť vytvorený na základe parametrov ako podiel na trhu a počet užívateľov. O presnom počte firiem na zozname aj kritériách jej zaradenie sa stále jedná.