Firmy v eurozóne očakávajú, že sa rast miezd spomalí
9. 4. 2024
Ukázal to prieskum Európskej centrálnej banky. Panovali totiž obavy, že výrazný rast miezd podporí infláciu, ktorá sa tak udrží nad cieľom ECB na úrovni 2 % dlhší čas. Výsledky prieskumu Európskej centrálnej banky (ECB) ukázali, že firmy v eurozóne očakávajú, že sa rast miezd v priebehu roka spomalí. Prinášajú jej predstaviteľom istý komfort, že inflácia je už bezpečne na ústupe. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Podľa najnovšieho prieskumu firmy v regióne, ktorý zaviedol euro, očakávajú, že mzdy sa v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov zvýšia medziročne o 3,8 %, uviedla ECB v pondelok. To je menej než 4,5 % v predchádzajúcom prieskume v novembri 2023. Očakávané tempo rastu cien hotových produktov pritom kleslo ešte výraznejšie, na 3,3 % zo 4,5 %.
Mzdy zamestnancov sú pre predstaviteľov ECB kľúčovou premennou a ovplyvňujú ich rozhodovanie o tom, kedy a ako rýchlo znížia úrokové sadzby. Všeobecne sa predpokladá, že na zasadaní Rady guvernérov tento týždeň sa ešte úrokové sadzby ECB nezmenia. Prvé zníženie sa očakáva v júni, keď bude pravdepodobne k dispozícii viac údajov z eurozóny, ktoré prinesú väčšiu istotu, že mzdové tlaky sa zmierňujú.
Niektoré ukazovatele už síce naznačili spomalenie rastu miezd na konci roka 2023, strážcovia európskej meny by však radi videli údaje za 1. štvrťrok. Prieskum odhalil tiež, že podmienky financovania sa v 1. štvrťroku 2024 opäť sprísnili, ale oveľa menej ako vo 4. štvrťroku 2023. Firmy hlásili mierny pokles potreby úverov, zatiaľ čo menej z nich poukázalo na ich slabšiu dostupnosť.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Európske akcie v piatok rástli
23. 11. 2020
Európske akciové trhy v piatok vzrástli. Podporili ich vyhliadky na účinnú vakcínu proti ochoreniu COVID-19, aj keď lídri Európskej únie nedosiahli žiadny pokrok pri riešení sporu o odblokovanie rozpočtu a fondu obnovy v celkovej hodnote 1,8 bilióna eur ani na rokovaniach s Britániou o obchode.
V uplynulých dňoch však farmaceutické spoločnosti Pfizer/BioNTech, Moderna a Oxford a AstraZeneca oznámili pozitívne výsledky testov novej vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Aj ďalšie veľké indexy si pripísali rast, napríklad paneurópsky Stoxx 600 stúpol o 0,52 percenta, londýnsky FTSE 100 o 0,27 percenta, francúzsky CAC 40 o 0,39 percenta a švajčiarsky SMI o 0,05 percenta. Spomedzi ostatných európskych trhov si pripísali väčšie alebo mierne zisky Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Írsko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Turecko. Ruský akciový trh zaznamenal len veľmi mierny, zanedbateľný rast, zatiaľ čo rakúsky a grécky stagnovali.
V
Vzbura proti Európskej únii naberá na sile
20. 11. 2020
Vzbura proti Európskej únii naberá na sile. Maďarsko s Poľskom získali v protieurópskom ťažení ďalšieho spojenca – Slovinsko. Naši susedia pohrozili zablokovaním spoločného európskeho rozpočtu na roky 2021 až 2027 spolu s plánom obnovy ešte v pondelok, teraz sa k nim pridáva aj dvojmiliónová alpská krajina.
„Len nezávislý súdny orgán dokáže rozhodnúť, čo je vláda práva, a nie politická väčšina,“ napísal slovinský premiér Janez Janša v liste, ktorý adresoval predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Dôvodom skepsy troch krajín je to, že Únia využívanie prostriedkov z oboch fondov podmienila princípom dodržiavania právneho štátu. Finančný plán spolu za 1,8 bilióna eur, ktorý politici schválili ešte v júli, sa tak otriasa v základoch. Náš južný sused sa obáva toho, že by musel prijať európske podmienky migrácie. „Po prijatí súčasného návrhu by neexistovala žiadna prekážka v prepojení vyplácania fondov členským krajinám s podporou imigrácie a vo vydieraní krajín, ktoré sa stavajú proti nej,“ uviedol maďarský premiér Viktor Orbán vo vyhlásení, ktoré zverejnila agentúra MTI.
V
Koniec predaja benzínových a naftových áut v roku 2030
16. 11. 2020
Britský premiér Boris Johnson plánuje budúci týždeň oznámiť zákaz predaja nových áut na benzín a naftu od roku 2030, teda o päť rokov skôr, než sa pôvodne plánovalo. Informoval o tom dnes denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje z prostredia priemyslu a vlády. Hovorca Downing Street odmietol vec komentovať.
Británia najprv plánovala ako súčasť snahy o znižovanie emisií skleníkových plynov zakázať predaj nových vozidiel na benzín a naftu od roku 2040. Vo februári Johnson termín posunul na rok 2035. Britský ekonomický denník napísal, že britský premiér má teraz v úmysle lehotu znova priblížiť. Na rok 2030 ju údajne posunie v prejave o zelenej politike budúci týždeň. Podobne o veci informoval bez uvedenia zdrojov tiež spravodajský web BBC. Nový harmonogram nebude podľa Financial Times zrejme platiť pre niektoré hybridné automobily, ktoré kombinujú elektrický a fosílny pohon. Tie sa budú môcť predávať do konca roka 2035.
V
Slovensko porastie rýchlejšie ako Európska únia
6. 11. 2020
Hospodársky rast Slovenska bude v najbližších dvoch rokoch o niečo rýchlejší ako celkovo v 19-člennej eurozóne alebo 27-člennej EÚ. Naznačili to vo štvrtok zverejnené jesenné ekonomické prognózy Európskej komisie (EK). Podľa ekonomických predpovedí exekutívy EÚ ekonomika eurozóny sa tento rok prepadne až o 7,8 percenta a ekonomika SR o 7,7 percenta. Zároveň miera hospodárskeho rastu v rokoch 2021 a 2022 vyzerá byť slabšia, ako sa doteraz predpokladalo, čo platí tak pre EÚ ako celok, ako aj pre eurozónu.
Ak v roku 2021 hospodársky rast v eurozóne bude na úrovni 4,2 percenta a v EÚ na úrovni 4,1 percenta, v prípade Slovenska sa odhaduje 4,7-percentný rast. V roku 2022 by ekonomika eurozóny a aj EÚ mala zhodne narásť o 3 percenta, avšak v prípade Slovenska sa rast odhaduje na 4,3 %. Prognózy EK naznačili, že ak Slovensko tento rok ukončí s dvojpercentnou infláciou, tá by na budúci rok mala medziročne klesnúť o 0,7 percenta a v roku 2022 sa vyšplhá na úroveň 1,4 percenta.
V