Firmy v eurozóne očakávajú, že sa rast miezd spomalí
9. 4. 2024
Ukázal to prieskum Európskej centrálnej banky. Panovali totiž obavy, že výrazný rast miezd podporí infláciu, ktorá sa tak udrží nad cieľom ECB na úrovni 2 % dlhší čas. Výsledky prieskumu Európskej centrálnej banky (ECB) ukázali, že firmy v eurozóne očakávajú, že sa rast miezd v priebehu roka spomalí. Prinášajú jej predstaviteľom istý komfort, že inflácia je už bezpečne na ústupe. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Podľa najnovšieho prieskumu firmy v regióne, ktorý zaviedol euro, očakávajú, že mzdy sa v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov zvýšia medziročne o 3,8 %, uviedla ECB v pondelok. To je menej než 4,5 % v predchádzajúcom prieskume v novembri 2023. Očakávané tempo rastu cien hotových produktov pritom kleslo ešte výraznejšie, na 3,3 % zo 4,5 %.
Mzdy zamestnancov sú pre predstaviteľov ECB kľúčovou premennou a ovplyvňujú ich rozhodovanie o tom, kedy a ako rýchlo znížia úrokové sadzby. Všeobecne sa predpokladá, že na zasadaní Rady guvernérov tento týždeň sa ešte úrokové sadzby ECB nezmenia. Prvé zníženie sa očakáva v júni, keď bude pravdepodobne k dispozícii viac údajov z eurozóny, ktoré prinesú väčšiu istotu, že mzdové tlaky sa zmierňujú.
Niektoré ukazovatele už síce naznačili spomalenie rastu miezd na konci roka 2023, strážcovia európskej meny by však radi videli údaje za 1. štvrťrok. Prieskum odhalil tiež, že podmienky financovania sa v 1. štvrťroku 2024 opäť sprísnili, ale oveľa menej ako vo 4. štvrťroku 2023. Firmy hlásili mierny pokles potreby úverov, zatiaľ čo menej z nich poukázalo na ich slabšiu dostupnosť.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko využilo z peňazí Európskej únie 11,08 miliardy eur z celkovej alokácie 14,50 miliardy eur.
24. 8. 2023
Vyplýva to zo schváleného informatívneho materiálu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 18. augustu tohto roka a implementácie Plánu obnovy a odolnosti SR a Programu Slovensko 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Do marca 2024 zostáva vyčerpať 3,42 miliardy eur, z čoho pôjde 1,07 miliardy eur na podporu riešenia energokrízy, 107 miliónov eur na podporu ukrajinských utečencov a 2,24 miliardy eur na realizáciu zazmluvnených projektov. Jedným z kľúčových opatrení na vyčerpanie eurofondov je okrem alokácií jednotlivých programov ukončenie implementácie projektov zo strany prijímateľov do 31. decembra tohto roka. Čerpanie eurofondov narástlo od 15. mája do 18. augusta tohto roka zo 70,03 % na 76,40 %.
Z dostupnej alokácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v objeme 315,26 milióna eur bolo vo výzvach a vyzvaniach FAST-CARE sprístupnených 330,79 milióna eur, zazmluvnených 302,68 milióna eur a vyplatených 208,40 milióna eur. Od 31. mája tohto roka sa zvýšilo kontrahovanie o 288,45 milióna eur a čerpanie o 208,21 milióna eur. Slovensko plánuje využiť disponibilné zdroje EŠIF v rámci operačných programov Integrovaný regionálny operačný program (IROP), Ľudské zdroje a Integrovaná infraštruktúra...
B
Inflácia v eurozóne zostane nad cieľom ECB, má však klesať rýchlejšie ako sa čakalo
22. 8. 2023
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta.
Inflácia v eurozóne by mala klesať o niečo výraznejšie, ako sa predpokladalo. V nasledujúcich dvoch rokoch by sa však mala ďalej držať nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky. Vyplýva to podľa agentúry DPA z výsledkov prieskumu inštitútu ZEW medzi 125 odborníkmi na finančný trh.
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta. V roku 2025 potom počítajú s poklesom na 2,5 percenta. V máji pritom predpovedali, že priemerná inflácia tento rok dosiahne 5,8 percenta a na budúci rok bude predstavovať 3,7 percenta.
"Po tom, čo v máji po prvý raz nedošlo k nárastu inflačných očakávaní finančných expertíz a expertov, zaznamenali tieto očakávania v auguste prvý znateľný pokles," poznamenal výskumný pracovník inštitútu ZEW Frank Brückbauer.
ECB vlani v júli v reakcii na nárast inflácie začala zvyšovanie úrokových sadzieb. Predtým základnú sadzbu niekoľko rokov držala na rekordnom minime nula percent. Minulý mesiac banka zvýšila svoju základnú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,25 percenta.
Štatistický úrad Eurostat tento týždeň potvrdil, že inflácia v eurozóne minulý mesiac klesla na 5,3 percenta z júnových 5,5 percenta. Vlani v júli pritom inflácia dosahovala 8,9 percenta.
B
Monitorovaniu bánk v eurozóne chce tak ECB predísť riziku finančných kríz.
27. 7. 2023
Európska centrálna banka (ECB) bude častejšie monitorovať likviditu bánk v eurozóne, aby znížila riziko budúcej finančnej krízy. Uviedol to predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria. TASR správu prevzala z AFP.
„Od septembra sme sa rozhodli posielať bankám žiadosť o informácie na týždennej báze, aby sme mali k dispozícii najnovšie údaje, ktoré nám umožnia lepšie sledovať vývoj likvidity,“ povedal v rozhovore, ktorý bol uverejnený na stránke ECB.
Spresnil, že banky budú s väčšou frekvenciou posielať informácie o likvidite, ktoré teraz poskytujú raz za mesiac. To by malo umožniť lepšiu kontrolu vývoja „najlikvidnejších aktív a pasív, ako sú vklady“.
Obávajú sa finančnej krízy
K zmene dochádza po bankrote regionálnych bánk v USA v marci 2023, po ktorom nasledoval pád švajčiarskej Credit Suisse, čo vyvolalo obavy z globálnej finančnej krízy.
Opatrenie je reakciou na júnové odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ABE). Európska únia koncom júna prijala tiež nové prísnejšie nariadenia o bankách, aby sa vyhla opakovaniu finančnej krízy z roku 2008...
Európska únia dokáže získať z Ukrajiny takmer všetky poľnohospodárske výrobky,
26. 7. 2023
ktoré sa po odstúpení Ruska od obilnej dohody teraz nemôžu vyvážať cez jej čiernomorské prístavy. TASR o tom informuje na základe správy portálu orf.at, ktorý v utorok citoval európskeho komisára pre poľnohospodárstvo Janusza Wojciechowského.
Dovoz agrokomodít z Ukrajiny možno realizovať prostredníctvom železníc a ciest cez členské štáty EÚ susediace s Ukrajinou, povedal Wojciechowski. Únia je schopná doviezť takmer všetko, konkrétne ide o približne štyri milióny ton olejnín a obilnín mesačne, špecifikoval eurokomisár. Toto množstvo sa podľa jeho vyjadrenia z Ukrajiny vyviezlo už v novembri 2022. Európska komisia (EK) tiež skúma, ako by sa dali pokryť dodatočné prepravné náklady, doplnil.
Podľa Wojciechowského sa ešte v čase platnosti obilnej dohody prepravovalo 60 % ukrajinského poľnohospodárskeho vývozu po zemi a 40 % cez Čierne more...
B