Explózia u susedov postavila do pozoru celú Európsku úniu
21. 4. 2021
Český minister obchodu a priemyslu Karel Havlíček oznámil, že ruská spoločnosť Rosatom bude v priebehu niekoľkých dní vyradená z tendra na dostavbu jadrovej elektrárne Dukovany.
Slová o štátnom terorizme, vzájomné vyhostenie veľkého počtu diplomatov a ostré reakcie partnerov z Európskej únie. Ale i otázniky nad skutočným rozsahom ruských špionážnych aktivít v Európe, budúcnosťou vzájomného obchodu najmä v oblasti energetiky a využívanie vakcín Sputnik V v boji proti ochoreniu COVID-19.
Toto všetko vyvolalo víkendové oznámenie najvyšších českých predstaviteľov, že za dvoma silnými výbuchmi v muničnom sklade v obci Vrbětice neďaleko Zlína, ktoré si pred necelými siedmimi rokmi vyžiadali dvoch mŕtvych a materiálne škody vo výške 40 miliónov eur, stoja dvaja agenti ruskej tajnej služby GRU. Partnerské krajiny bijú na poplach a radia sa o spoločnej pozícii voči Moskve.
Prečítajte si, ako sa vyhrocuje diplomatický spor medzi Prahou a Moskvou, čo chystá EÚ vrátane Slovenska aj aký dosah bude mať kauza na biznis s Rusmi.
V
(Zdroj: ihned.cz)
Chystá sa veľká legislatíva pre roboty
28. 3. 2017
Poslanci Európskeho parlamentu vo februári vyzvali Európsku komisiu, aby vytvorila legislatívu pre roboty. Upravovať má prípadné škody, ktoré by roboty spôsobili a dotknúť sa má aj umelej inteligencie. Na úrovni Únie sa právnym otázkam robotiky venuje pozornosť už takmer dva roky. Vtedy Výbor Európskeho parlamentu pre právne záležitosti zriadil pracovnú skupinu pre robotiku a umelú inteligenciu.
Europoslanci teraz navrhujú napríklad povinné poistenie za škodu a vytvorenie doplnkového fondu, z ktorého by sa vyplácali kompenzácie obetiam nehôd spôsobených autonómnymi vozidlami. „Oblasť robotiky je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví. Novou legislatívou chceme zabezpečiť, aby boli novo vyvíjané roboty bezpečné a nemohli slúžiť na kriminálne účely alebo na ubližovanie ľuďom. Človek musí byť vždy ten, kto rozhoduje nad robotmi,“ tvrdí na margo požadovanej legislatívy slovenský poslanec Ivan Štefanec. Vo februárovom uznesení sa tiež navrhlo vytvorenie etického kódexu pre výskumníkov a dizajnérov, aby boli roboty a ich využitie v súlade s ľudskou dôstojnosťou. Keďže europoslanci schválili legislatívne uznesenie, eurokomisia sa ním musí zaoberať. Otázne však stále ostáva to, aké právne postavenie sa robotom prizná. V hre je status takzvanej e-osoby s e-subjektivitou, čo by mohlo znamenať, že robot bude považovaný za akúsi právnickú osobu s právami aj povinnosťami.
Zatiaľ čo v Európe sa veľká robolegislatíva ešte len chystá, v americkom štáte Virginia bude prvý takýto zákon platiť už v júli. Historicky prvý robotický zákon na svete určuje firmám podmienky na použitie takzvaných donáškových robotov. Tie začínajú byť atraktívnou voľbou pre rôzne stravovacie prevádzky. Podľa zákona rýchlosť takéhoto „nosiča pizze“ nesmie presiahnuť 16 km za hodinu a jeho celková hmotnosť nemôže prekročiť 23 kilogramov. Pohyb robotov bude v štáte možný len po chodníkoch, prechodoch pre chodcov a cestách určených pre ľudí či cyklistov. Robot musí byť ovládateľný človekom, ktorý zaň bude niesť aj zodpovednosť.
zdroj: hnonline.sk
Nemeckým firmám chýbajú IT špecialisti
21. 3. 2017
Problém s nedostatkom odborníkov v oblasti informačných technológií sa v Nemecku priostril. Nová štúdia na tému digitalizácie zistila, že kým doteraz mali tento problém najmä malé a stredné podniky, najnovšie s ním zápasia aj veľké spoločnosti.
DI podľa vlastných výpočtov uvádza, že vlani bolo pre informatikov k dispozícii celkovo 28-tisíc voľných pracovných miest, čo je medziročne o 23 percent viac. "To znamená, že na každého nezamestnaného informatika pripadá 3,5 voľného miesta," tvrdí Westerkamp. Mnohí odborníci počítajú so zhoršením situácie. To prináša riziko zintenzívnenia trendu, keď sa IT služby presúvajú do zahraničia, alebo sa firmy týchto činností úplne zbavujú. Najväčšou výzvou pre firmy už nie je technologické zvládanie procesov, ale vývoj a implementácia vhodných nových podnikateľských modelov. Z medzinárodného hľadiska tu Nemecko výrazne zaostáva. "Musíme začať v oveľa väčšej miere rozmýšľať v medziach digitálnych podnikateľských modelov," hovorí Westerkamp. Tohtoročný päťdňový CeBIT sa zameria najmä na prezentáciu konkrétnych spôsobov použitia nových technológií, napríklad robotov, umelej inteligencie a dronov. Na veľtrhu sa zúčastňuje vyše 3-tisíc vystavovateľov zo 70 krajín a organizátori očakávajú zhruba 200-tisíc návštevníkov.
zdroj: hnonline.sk
Štáty únie nemusia udeliť humanitárne víza všetkým
7. 3. 2017
Členské štáty EÚ nemajú povinnosť udeliť humanitárne víza osobám, ktoré chcú potom na ich území podať žiadosť o azyl, rozhodol dnes Európsky súdny dvor (ESD). Verdikt zaznel v rámci sporu sýrskej rodiny s Belgickom, ktoré jej odmietalo vydať víza argumentujúc, že by tým vznikol precedens a stratilo by kontrolu nad svojimi hranicami.
ESD sa vyjadril v spore medzi sýrskou rodinou z Aleppa a belgickým štátnym tajomníkom pre migráciu a azyl Théom Franckenom. Sýrska rodina požiadala v libanonskom Bejrúte na belgickej ambasáde o humanitárne víza s cieľom dostať sa do Belgicka, kde jej rodina v meste Namur sľúbila poskytnúť útočisko. Proti udeleniu víz sa ale postavil Théo Francken, hoci mu to po sťažnosti rodiny prikázal súd. Belgický štátny tajomník tvrdil, že udelenie víz by bolo "nebezpečným precedensom" a inšpirovalo by ďalších ľudí na Blízkom východe, ktorí by začali hromadne žiadať o víza na belgických ambasádach v Bejrúte a Ankare. Po príchode na územie Belgicka by mohli požiadať o azyl, čím by podľa neho krajina stratila kontrolu nad svojimi hranicami. Po niekoľkomesačnom právnom spore sa spor dostal až na ESD, ktorý dnes rozhodol, že štáty nemajú povinnosť v podobných prípadoch udeliť víza. Dal teda za pravdu Franckenovi. Jeho úrad tvrdil, že členské štáty nie sú povinné pustiť na svoje územie všetky osoby, ktoré sú v kritickej humanitárnej situácii.
zdroj: hnonline.sk
Inflácia v eurozóne vzrástla na štvorročné maximum
2. 3. 2017
Tempo medziročnej inflácie sa vo februári zvýšilo na 4-ročné maximum. Motorom rastu cien bolo zdraženie energií a potravín.
Index spotrebiteľských cien sa v eurozóne vo februári 2017 medziročne zvýšil o 2 percentá po 1,8-percentnom náraste v januári, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom prvom odhade. Najprudšie sa vo februári zvýšili ceny energií, ktoré vyskočili o 9,2 percenta po 8,1-percentnom náraste v januári. Potraviny, alkohol a tabak zdraželi o 2,5 percenta (v januári +1,8 percenta). Ceny služieb stúpli o 1,3 percenta (+1,2 percenta) a priemyselné tovary bez energií o 0,2 percenta (+0,5 percenta). Februárový nárast spotrebiteľských cien v podstate zodpovedá inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky (ECB). ECB garantuje cenovú stabilitu pri medziročnej miere inflácie tesne pod dvomi percentami.
zdroj: hnonline.sk