Evropská komise obvinila Apple z porušování antimonopolních zákonů
3. 5. 2021
Evropská komise (EK) v pátek obvinila americkou technologickou společnost Apple z porušování antimonopolních zákonů. Zaslala firmě seznam námitek a požaduje, aby vysvětlila, jakým způsobem uplatňuje pravidla ve svém on-line obchodě App Store. Komise má podezření, že Apple zneužívá svého dominantního postavení na trhu streamování hudby tím, že zavádí restriktivní pravidla pro vývojáře.
Pokud Apple nebude schopen obvinění vyvrátit, hrozí mu v krajním případě pokuta až do deseti procent z jeho ročních tržeb v celém světě. Záznamy o hospodaření firmy za loňský rok ukazují, že Apple měl tržby přes 274 miliard dolarů, maximální pokuta by tam mohla dosáhnout zhruba 27 miliard dolarů (577 miliard korun).
Výrobce chytrých telefonů iPhone se dostal s komisí do křížku po stížnosti švédského poskytovatele streamovacích služeb Spotify. Ten před dvěma lety poukázal na to, že Apple podle něj nespravedlivě omezuje firmy, které jsou konkurencí pro jeho vlastní streamovací službu Apple Music na přístrojích iPhone.
Komise ve svých námitkách zaslaných americké firmě nyní uvádí, že jde o restriktivní pravidla, která Apple uplatňuje v obchodě App Store a která nutí vývojáře zavádět svůj vlastní systém placení za poskytované služby. Konkurenční poskytovatelé nemohou ani zákazníky informovat, že existují i jiné možnosti nákupu služeb než přes aplikaci Applu.
V
(Zdroj: ihned.cz)
Európa stratila jeden zo svojich piliérov
30. 3. 2017
Francúzsky Le Monde hovorí o "skoku do neznáma". "Ak ekonomika doteraz prekonávala neistotu, rokovania medzi Bruselom a Londýnom môžu situáciu zmeniť," varuje denník s tým, že "protichodné požiadavky" Britov hrozia tým, že rokovania môžu stroskotať. Pripomína, že Briti si chcú niektoré výhody členstva ponechať a toho, čo považujú za nevýhodné, ako voľný pohyb osôb, sa plánujú zbaviť.
Podľa talianskeho denníka La Repubblica sa Británia a Európska únia nikdy veľmi nemilovali, takže odchod je rovnako prirodzený ako v každom manželstve, ktoré končí rozvodom. "Európa, ktorá sa zjednotila po druhej svetovej vojne, včera (v stredu) stratila jeden zo svojich pilierov," uvádza denník a pripomína slová predsedu Európskej rady Donalda Tuska, ktorý v stredu povedal: "Už teraz nám chýbate. Ďakujem a dovidenia!" "Znie to skôr ako zbohom, než ako dovidenia," poznamenáva La Repubblica. Španielsky denník El País dnes napísal, že "nepredstaviteľné sa stalo skutočnosťou". Zároveň označil za iróniu osudu, že Británia ohlasuje odchod z EÚ v čase, keď si spoločenstvo pripomína 60. výročie podpísania rímskych zmlúv, teda zakladajúcich dokumentov terajšej únie. Tiež kritizoval "byrokratický, studený a umelý obraz" EÚ vzdialený od záujmov európskych občanov, ktorý je zneužívaný populistickými politikmi.
zdroj: hnonline.sk
Chystá sa veľká legislatíva pre roboty
28. 3. 2017
Poslanci Európskeho parlamentu vo februári vyzvali Európsku komisiu, aby vytvorila legislatívu pre roboty. Upravovať má prípadné škody, ktoré by roboty spôsobili a dotknúť sa má aj umelej inteligencie. Na úrovni Únie sa právnym otázkam robotiky venuje pozornosť už takmer dva roky. Vtedy Výbor Európskeho parlamentu pre právne záležitosti zriadil pracovnú skupinu pre robotiku a umelú inteligenciu.
Europoslanci teraz navrhujú napríklad povinné poistenie za škodu a vytvorenie doplnkového fondu, z ktorého by sa vyplácali kompenzácie obetiam nehôd spôsobených autonómnymi vozidlami. „Oblasť robotiky je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví. Novou legislatívou chceme zabezpečiť, aby boli novo vyvíjané roboty bezpečné a nemohli slúžiť na kriminálne účely alebo na ubližovanie ľuďom. Človek musí byť vždy ten, kto rozhoduje nad robotmi,“ tvrdí na margo požadovanej legislatívy slovenský poslanec Ivan Štefanec. Vo februárovom uznesení sa tiež navrhlo vytvorenie etického kódexu pre výskumníkov a dizajnérov, aby boli roboty a ich využitie v súlade s ľudskou dôstojnosťou. Keďže europoslanci schválili legislatívne uznesenie, eurokomisia sa ním musí zaoberať. Otázne však stále ostáva to, aké právne postavenie sa robotom prizná. V hre je status takzvanej e-osoby s e-subjektivitou, čo by mohlo znamenať, že robot bude považovaný za akúsi právnickú osobu s právami aj povinnosťami.
Zatiaľ čo v Európe sa veľká robolegislatíva ešte len chystá, v americkom štáte Virginia bude prvý takýto zákon platiť už v júli. Historicky prvý robotický zákon na svete určuje firmám podmienky na použitie takzvaných donáškových robotov. Tie začínajú byť atraktívnou voľbou pre rôzne stravovacie prevádzky. Podľa zákona rýchlosť takéhoto „nosiča pizze“ nesmie presiahnuť 16 km za hodinu a jeho celková hmotnosť nemôže prekročiť 23 kilogramov. Pohyb robotov bude v štáte možný len po chodníkoch, prechodoch pre chodcov a cestách určených pre ľudí či cyklistov. Robot musí byť ovládateľný človekom, ktorý zaň bude niesť aj zodpovednosť.
zdroj: hnonline.sk
Nemeckým firmám chýbajú IT špecialisti
21. 3. 2017
Problém s nedostatkom odborníkov v oblasti informačných technológií sa v Nemecku priostril. Nová štúdia na tému digitalizácie zistila, že kým doteraz mali tento problém najmä malé a stredné podniky, najnovšie s ním zápasia aj veľké spoločnosti.
DI podľa vlastných výpočtov uvádza, že vlani bolo pre informatikov k dispozícii celkovo 28-tisíc voľných pracovných miest, čo je medziročne o 23 percent viac. "To znamená, že na každého nezamestnaného informatika pripadá 3,5 voľného miesta," tvrdí Westerkamp. Mnohí odborníci počítajú so zhoršením situácie. To prináša riziko zintenzívnenia trendu, keď sa IT služby presúvajú do zahraničia, alebo sa firmy týchto činností úplne zbavujú. Najväčšou výzvou pre firmy už nie je technologické zvládanie procesov, ale vývoj a implementácia vhodných nových podnikateľských modelov. Z medzinárodného hľadiska tu Nemecko výrazne zaostáva. "Musíme začať v oveľa väčšej miere rozmýšľať v medziach digitálnych podnikateľských modelov," hovorí Westerkamp. Tohtoročný päťdňový CeBIT sa zameria najmä na prezentáciu konkrétnych spôsobov použitia nových technológií, napríklad robotov, umelej inteligencie a dronov. Na veľtrhu sa zúčastňuje vyše 3-tisíc vystavovateľov zo 70 krajín a organizátori očakávajú zhruba 200-tisíc návštevníkov.
zdroj: hnonline.sk
Štáty únie nemusia udeliť humanitárne víza všetkým
7. 3. 2017
Členské štáty EÚ nemajú povinnosť udeliť humanitárne víza osobám, ktoré chcú potom na ich území podať žiadosť o azyl, rozhodol dnes Európsky súdny dvor (ESD). Verdikt zaznel v rámci sporu sýrskej rodiny s Belgickom, ktoré jej odmietalo vydať víza argumentujúc, že by tým vznikol precedens a stratilo by kontrolu nad svojimi hranicami.
ESD sa vyjadril v spore medzi sýrskou rodinou z Aleppa a belgickým štátnym tajomníkom pre migráciu a azyl Théom Franckenom. Sýrska rodina požiadala v libanonskom Bejrúte na belgickej ambasáde o humanitárne víza s cieľom dostať sa do Belgicka, kde jej rodina v meste Namur sľúbila poskytnúť útočisko. Proti udeleniu víz sa ale postavil Théo Francken, hoci mu to po sťažnosti rodiny prikázal súd. Belgický štátny tajomník tvrdil, že udelenie víz by bolo "nebezpečným precedensom" a inšpirovalo by ďalších ľudí na Blízkom východe, ktorí by začali hromadne žiadať o víza na belgických ambasádach v Bejrúte a Ankare. Po príchode na územie Belgicka by mohli požiadať o azyl, čím by podľa neho krajina stratila kontrolu nad svojimi hranicami. Po niekoľkomesačnom právnom spore sa spor dostal až na ESD, ktorý dnes rozhodol, že štáty nemajú povinnosť v podobných prípadoch udeliť víza. Dal teda za pravdu Franckenovi. Jeho úrad tvrdil, že členské štáty nie sú povinné pustiť na svoje územie všetky osoby, ktoré sú v kritickej humanitárnej situácii.
zdroj: hnonline.sk