Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európske banky budú od januára silnejšie
16. 4. 2013
Banky v EÚ budú od 1. januára 2014 silnejšie.
Zmeny v snahe obmedziť riskantné špekulácie zavedú limity na bonusy bankárov, zvýšia kapitálové požiadavky pre banky, ktoré by sa tak mali ľahšie vyrovnať s krízami, a posilnia bankový dohľad.
Jedným z cieľov dosiaľ najrozsiahlejšej reformy bankového sektora v EÚ je uľahčiť poskytovanie úverov malým a stredným podnikom a stimulovať tak rast ekonomiky.
Nová právna úprava bude od bánk vyžadovať zverejňovanie dosiahnutých ziskov alebo strát, zaplatených daní a získaných dotácií podľa jednotlivých krajín, ako aj ich obrat a počet zamestnancov. Tieto údaje banky poskytnú EK už v roku 2014, od roku 2015 budú zverejňované.
Naše eurofondy sú ohrozené
10. 4. 2013
Slovensku hrozí, že nestihne vyčerpať 250 až 600 miliónov eur z eurofondov.
Ide o peniaze, ktoré malo Slovensko od EÚ vyčlenené v rámci programovacieho obdobia na roky 2007 až 2013. Aby sa scenár nestal aj realitou, vláda vytvorí pracovnú skupinu expertov. Expertná skupina má v priebehu mája pripraviť správu o tom, ako môže Slovensko a Európska komisia pracovať, aby zabezpečili väčšiu mieru pružnosti a zrealizovali efektívne míňanie sumy 250 až 600 miliónov eur.
V Európe stratili milióny ľudí prácu, hrozia sociálne nepokoje
10. 4. 2013
Od začiatku krízy v Európe pribudlo vyše desať miliónov nezamestnaných.
Zhoršujúca sa situácia na trhu práce zvyšuje nebezpečenstvo sociálnych nepokojov. V Európe je viac ako 26 miliónov nezamestnaných.
Problémy s hľadaním práce majú najmä mladí ľudia a ľudia s nízkou kvalifikáciou. Za posledných šesť mesiacov prišlo v Európskej únii o prácu viac milión ľudí.
Euro prehráva súboj s dolárom
10. 4. 2013
Centrálne banky rozvíjajúcich sa ekonomík predali vlani 45 miliárd eur a ich devízové rezervy v tejto mene medziročne klesli o 8 percent.
Sen,že sa euro vyrovná doláru ako jednotke na poli svetových devízových rezerv, sa stráca v nedohľadne.
Spoločná európska mena stratila v dôsledku krízy celú dekádu od svojho zavedenia, lebo sa jej zbavujú rozvíjajúce sa ekonomiky.
Štáty, na čele ktorých sú Čína, Rusko či Brazília, disponujú dvoma tretinami celkových devízových rezerv sveta.
Celkové rezervy v centrálnych bankách rozvíjajúcich sa krajín však medziročne vzrástli o 6 % a podľa údajov MMF dosiahli ekvivalent 7,25 bilióna dolárov (5,65 bilióna eur).