Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Poľsku neprekáža nízky rast cien
4. 6. 2014
Poľská ekonomika smeruje nahor a nie je potrebné podporovať rast inflácie. Verí sa, že hrubý domáci produkt (HDP) porastie o približne 3,5 %.
V takom prípade nie je potrebné pracovať s infláciou, pretože by mala stúpnuť sama od seba.
Miera inflácie v Poľsku v apríli poklesla na 0,3 %. Cieľ poľskej centrálnej banky je vo výške 2,5 %. Belka však uznáva, že miera inflácie je skutočne nízka. Predstaviteľka poľskej centrálnej banky a taktiež Medzinárodný menový fond v máji uviedli, že zníženie úrokových sadzieb v Poľsku by mohlo byť potrebné, ak by ochaboval hospodársky rast a miera inflácie by bola nízka.
Slovensko očakáva, že ho vyradia z procedúry nadmerného deficitu
4. 6. 2014
Očakáva sa, že Slovensko bude vďaka vlaňajšiemu stlačeniu deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu a prognózy jeho udržania pod touto hranicou aj v ďalších rokoch z procedúry nadmerného deficitu vyradené.
A nič by na tom nemala zmeniť ani jesenná notifikácia dlhu a deficitu, ktorá by pri zohľadnení novej metodiky ESA2010 mohla náš vlaňajší deficit napokon nad spomínané 3 % zdvihnúť.
Okrem toho sa však Slovensko v pondelok dozvie aj oblasti, v ktorých by podľa Európskej komisie mohlo pridať, aby smerovalo k udržateľnému hospodárskemu rastu a zamestnanosti. Komisia bude totiž zverejňovať v rámci Európskeho semestra hospodárske odporúčania pre krajiny, ktoré vypracuje na základe reformných programov prijatých od jednotlivých členských štátov.
Budúcnosť EÚ
30. 5. 2014
Len o trochu väčší tábor tých ľudí, ktorí sa domnievajú, že to najhoršie nás ešte len čaká ako tých, ktorí si myslia, že kríza je už za nami. Nedávno publikovaný prieskum odhalil, že medzi najväčších optimistov, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ, patria Rumuni a Poliaci, naopak pesimisti sú Gréci, Taliani, Francúzi, Briti a Maďari.
Celkovo 47 % priemeru únie si myslí, že to najhoršie ešte len príde, a 44 % si myslí, že už bude len lepšie, lebo kríza je už za nami. Samozrejme v krajinách. Napriek tomu ale vo väčšine krajín neprevládajú tí, ktorí by si želali vystúpiť z únie. Až na výnimku Cypru.
Eurovoľby za dverami
18. 5. 2014
Voľby do Európskeho parlamentu sa v SR uskutočnia v sobotu 24. mája od 7:00 do 22:00. Na Slovensku sa budú konať tretie eurovoľby, predtým sa konali v rokoch 2004 a 2009.
Právo voliť do Európskeho parlamentu na území Slovenskej republiky majú občania SR, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov a majú na Slovensku trvalý pobyt. Voliť tiež môžu občania SR, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku a ani v ďalšom členskom štáte EÚ, ak sa v deň volieb zdržiavajú na území Slovenska. Napokon voliť zástupcov Slovenska v europarlamente môžu aj občania iných členských štátov EÚ s trvalým pobytom v SR, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov. Museli však najneskôr 14. apríla požiadať obec, kde bývajú, aby ich zapísali do zoznamu voličov.