Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slováci v cudzine by mohli zarábať dvakrát viac
31. 3. 2016
Odvádzajú rovnakú prácu často pre toho istého zamestnávateľa ako ich kolegovia v zahraničí a v cudzine žijú dlhé roky. Napriek tomu od svojej materskej firmy dostávajú nižší plat ako domáci zamestnanci. Európska komisia chce preto zrovnoprávniť pracovníkov, ktorých firma pošle pracovať do inej krajiny.
Tento problém sa týka takmer dvoch miliónoch Európanov, ktorých každý rok ich firma vyšle na prácu do zahraničia. Oficiálne sa im zmení len miesto výkonu práce – pracovná doba, benefity aj odvody do sociálneho systému naďalej platia ako doma. Najmä Rakúšania, ale aj Nemci, Francúzi alebo Holanďania sa v Bruseli sťažujú, že vysielanie zamestnancov je len prijateľnejšie slovo pre platový dumping. Podľa pravidiel EÚ stačí, keď domáca firma platí svojim ľuďom, ktorých pošle do cudziny, minimálnu mzdu hostiteľskej krajiny. Vyslanie je tak stále obľúbenejšou metódou, ako ušetriť na zamestnancoch. Za posledných päť rokov sa počet vyslaných pracovníkov v rámci celej EÚ zvýšil o 45 percent.
Brusel zrazil úroky na nulu, prídu k nám lacnejšie peniaze
10. 3. 2016
Do európskej ekonomiky budú prúdiť ďalšie lacné peniaze. Rozhodla Európska centrálna banka, ktorá prekvapivo znížila základnú refinančnú úrokovú sadzbu na nulu z 0,05 percenta. Navyše banka poslala depozitné úrokové sadzby hlbšie do mínusu na -0,40 percenta. Keď je táto sadzba záporná, banky v podstate platia centrálnej banke za to, že si u nej uložia peniaze.
Centrálna banka tiež zvýšila objem nákupov dlhopisov na 80 miliárd eur za mesiac z pôvodných 60 miliárd. To bude znamenať, že na trh bude pumpovať ešte viac lacných peňazí. Napokon banka vo Frankfurte rozšírila aj spektrum dlhopisov, ktoré bude vypumpovať o nebankové firemné. Banka jednoznačne prekvapila analytikov a trhy, ktorý neočakávali pokles základnej úrokovej sadzby a predpovedali miernejší nárast výkupov dlhopisov na 75 miliárd eur. Euro zareagovalo na toto rozhodnutie prudkým oslabením voči doláru, keď spadlo o 1,2 percenta na 1,0856.
zdroj: hnonline.sk
Priame letecké spojenie Košíc sa opäť rozšíri, tentoraz o Istanbul
3. 3. 2016
Pravidelnú leteckú linku medzi Košicami a tureckou metropolou sa rozhodla zaviesť spoločnosť Turkish Airlines. Potvrdilo to dnes košické letisko.
poločnosť Turkish Airlines lieta do väčšieho počtu krajín ako ktorýkoľvek iný dopravca na svete. Založená bola v roku 1933, v súčasnosti je súčasťou leteckej aliancie Star Alliance. Má flotilu 304 lietadiel, lieta do 284 destinácií, z toho 49 vnútroštátnych a 235 v rámci celého sveta. Podľa prieskumu Skytrax 2015 sa stala najlepšou leteckou spoločnosťou v Európe piaty raz po sebe. Ako svoje prestupné letisko využívajú tieto aerolínie letisko Istanbul Atatürk, ktoré bolo v roku 2015 tretím najvyťaženejším európskym vzdušným prístavom s vyše 61 miliónmi cestujúcich. V súčasnosti je vo výstavbe nové istanbulské letisko, ktoré má byť otvorené v roku 2018. S plánovanou kapacitou 200 miliónov cestujúcich ročne sa má stať celosvetovým tzv. hubom číslo jeden.
zdroj: hnonline.sk
Povesť Slovenska v únii patrí medzi najslabšie
23. 2. 2016
Vo Veľkej Británii vyšiel nový prieskum verejnej mienky. Vypracoval ho Lord Ashcroft, bývalý podpredseda konzervatívcov, podnikateľ a v posledných rokoch aj rešpektovaný organizátor prieskumov verejnej mienky vo Veľkej Británii. Zúčastnilo sa ho 28-tisíc ľudí naprieč všetkými členskými štátmi a prebehol medzi 20. januárom a 1. februárom.
Slovensko má v Európskej únii v porovnaní s ostatnými štátmi veľmi zlú povesť. S 51 bodmi dopadli z krajín únie rovnako Slovinci a Lotyši a horšie už iba Litva, Bulharsko a Rumunsko. Ďalšia zaujímavá otázka skúmala mieru euroskepticizmu v jednotlivých členských krajinách únie. Najviac proeurópska je Malta, až 84 percent obyvateľov ostrova vníma členstvo ich krajiny v EÚ pozitívne. Nasledujú Íri so 78 percentami.
zdroj: hnonline.sk