Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Z nórskych fondov môžeme získať až 113 miliónov eur
23. 11. 2016
Slovensko v pondelok podpíše s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom memorandá o porozumení pri implementácii Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu, čím bude môcť čerpať z nórskych grantov finančné prostriedky aj v novom období.
Štátny rozpočet SR na financovanie programov rovnako ako v minulosti prispeje 15 percentami. Slovensko podpíše memorandá ako druhá krajina v poradí z celkovo 15 krajín, ktoré sú oprávnené prijať podporu z týchto finančných mechanizmov. Finančné prostriedky v novom období budú môcť byť použité na financovanie projektov v oblastiach podnikania a inovácií, zmeny klímy, kultúrneho dedičstva, boja proti rodovo podmienenému násiliu, miestneho rozvoja a inklúzie Rómov či transparentnosti justície. Podstatnú časť príspevku tvorí aj fond pre občiansku spoločnosť.
Miera nezamestnanosti v Británii klesla na dlhoročné minimum
16. 11. 2016
Britská nezamestnanosť padla v 3. kvartáli na najnižšiu úroveň za 11 rokov.
Miera nezamestnanosti sa za tri mesiace od júla do septembra znížila na 4,8 percent, uviedol britský štatistický úrad ONS. To bolo najmenej od 3. štvrťroka 2005. Ekonómovia počítali so stagnáciou na úrovni 4,9 percent, ako v predchádzajúcom trojmesačnom období. V rovnakom období vlani sa miera nezamestnanosti nachádzala na úrovni 5,3 percent. Zamestnanosť dosiahla od júla do septembra rekordných 74,5 percent. To bolo najviac od zverejňovania porovnateľného údaja v roku 1971. Počet ľudí bez práce v 3. štvrťroku medzikvartálne klesol o 37-tisíc na 1,60 milióna.
zdroj: hnonline.sk
Amerika rozhodla i o eurách
11. 11. 2016
Aj jeden krok amerického prezidenta dokáže výrazne ovplyvniť ekonomiku našej krajiny. Donald Trump môže Slovensku pomôcť, ale tiež ho zbaviť niekoľkých firiem či obmedziť export.
Hneď po zverejnení volebných výsledkov americký dolár oproti euru klesol. Pokračovanie tohto stavu by viditeľne pocítili mnohé slovenské firmy. Vďaka slabšiemu doláru by sme však menej vynakladali na ropu a plyn. Slovensko totiž platí za tieto suroviny Rusku v dolároch. Podľa Vozára by sa tak vykompenzovala strata za exportný výpadok a jeho vplyv na rast slovenského HDP. Exportéri majú aj ďalší dôvod na obavy. Donald Trump niekoľkokrát avizoval, že bude uprednostňovať domácu produkciu pred dovozom od zahraničnej konkurencie. Voči niektorým trhom plánuje zaviesť vyššie clo. Spomenul najmä Čínu a Mexiko, no nie je vylúčené, že Trumpovo prehodnotenie colnej poliziky môže zasiahnuť aj Slovensko.
Ceny ropy sa vrátili k rastu
7. 11. 2016
Ceny ropy sa po minulotýždňovom prudkom poklese vrátili k rastu, pričom cena ropy Brent prekonala 46 dolárov za barel (159 litrov) a cena americkej WTI sa priblížila k hranici 45 dolárov za barel. Informovala o tom agentúra Reuters.
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent vzrástlao 62 centov (1,36 percent) na 46,20 dolárov (41,65 eura) za barel. V priebehu piatkového obchodovania (4. 11.) zaznamenala cena Brentu pokles až na 45,08 dolárov za barel, čo predstavovalo najnižšiu hodnotu od 11. augusta. Podobne aj cena americkej ľahkej ropy vzrástla o viac než 1 percento, pričom v piatok zaznamenala 1,5-mesačné minimum. Cena WTI vzrástla oproti piatkovej uzávierke o 65 centov (1,5 percent) na 44,72 dolárov za barel, počas piatkového obchodovania však klesla až na 43,57 dolárov za barel. To bola najnižšia hodnota od 20. septembra.
zdroj: hnonline.sk