Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Trhy si zvykajú na neistotu
4. 5. 2017
Aj napriek tomu, že zástupcovia Grécka sa s medzinárodnými veriteľmi dohodli na reformách potrebných pre schválenie dodatočnej finančnej pomoci z tretieho záchranného balíka, žiadna zo zúčastnených strán nemá vyhrané. Grécko sa zaviazalo k privatizácii štátneho majetku, zvýšeniu daní a zníženiu dôchodkov.
Všetky tieto kroky síce bude znamenať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu, avšak na druhej strane utlmia spotrebu domácností, čím sa efekt prijatých reforiem zneutralizuje a verejný dlh Grécka zostane aj naďalej z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Prioritou zástupcov EÚ vyjednávaní s Veľkou Britániou o Brexite bude podľa najnovších vyjadrení téma „odstupného“ a až následne usporiadanie vzájomných vzťahov. Únia požaduje splatenie všetkých finančných záväzkov až do roku 2020. Minister pre Brexit Davis razantne odmietol rozvodový účet v objeme 100 mld. eur a pohrozil tvrdým Brexitom, ktorý by vzhľadom na vzájomnú previazanosť vzájomného obchodu nemal víťaza. Vo Francúzsku vrcholí prezidentská kampaň a kandidáti vyťahujú posledné tromfy. Predvolebné prieskumy predpovedajú jasné víťazstvo Emannuela Macrona, čo však na druhej strane môže znamenať nižšiu účasť jeho podporovateľov, čím finálny výsledok nemusí byť až tak jednoznačný. Politickej neistoty na Starom kontinente je aj naďalej dostatok, avšak aktuálny pozitívny sentiment na akciovom trhu ukazuje, že investori sa s ňou „naučili žiť“.
Krajiny EÚ prijali spoločný postup voči Londýnu v rokovaniach o brexite
2. 5. 2017
Dohoda lídrov 27 členských krajín Európskej únie na dnešnom summite o politických usmerneniach pre rokovania o brexite pre Britov znamená nemožnosť prístupu "vyberať si čerešničky z torty". Londýn musí pristúpiť na dvojfázový prístup vyrovnávania vzťahov s Bruselom.
Dohoda o usmerneniach schválila dvojfázový prístup, v rámci ktorého bude potrebné zaznamenať najskôr dostatočný pokrok pri hlavných témach rokovaní, ako sú občianske práva a finančné vyrovnanie, kým sa prikročí k druhej fáze, čiže k novej úprave obchodných vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Vyjednávači EÚ najskôr dohodnú podmienky riadeného výstupu Spojeného kráľovstva z Únie s dôrazom na pobrexitovú ochranu práv občanov, podnikateľského sektora a ďalších zainteresovaných hráčov. EÚ prikročí k ďalšej fáze budúcich vzťahov s Britániou len ak sa dosiahne pokrok v uvedených prioritných témach. Základnou prioritou rokovaní o brexite bude z hľadiska EÚ recipročná ochrana práv občanov Únie v Británii a britských občanov v EÚ. Britská strana sa musí dohodnúť na splatení svojich finančných záväzkov daných v rámci členstva v EÚ ešte pred samotnou dohodou o vystúpení z Únie. O budúcom presťahovaní dvoch agentúr EÚ a ich zariadení, ktoré momentálne sídlia na území Británie, rozhodnú členské štáty EÚ. Únia bude spolupracovať s britskou stranou na tom, aby zaistila čo najbezproblémovejší spôsob ich presídlenia. Rokovacie strany musia nájsť "pružné a inovatívne" riešenie, aby predišli vytvoreniu režimu tvrdých hraničných kontrol medzi Írskom a Severným Írskom.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko zaplatilo Bruselu desiatky miliónov eur
27. 4. 2017
Slovenská strana pochybila pri verejnom obstarávaní v projektoch Operačného programu informatizácia spoločnosti v rokoch 2007 až 2013 a Bruselu zaplatila 92 miliónov eur.
Podmienky sú pre uchádzačov diskriminačné, chýba výpočet hodnoty zákazky, problémom bola aj zmätočná lehota na dodávanie tovarov, vymenúva RTVS príklady pochybení. Úrad vlády tvrdí, že napokon bola časť z peňazí použitá v iných projektoch, čo Brusel umožňuje. Neprezradil však, ktoré konkrétne projekty museli doplatiť slovenskí daňoví poplatníci.
zdroj: hnonline.sk
Ďalšie podozrenia z emisných podvodov
25. 4. 2017
Francúzska prokuratúra začala vyšetrovanie domácej automobilovej skupiny PSA, ktorú podozrieva z podvodov s testami emisií naftových vozidiel. Agentúre Reuters to dnes oznámil zdroj z justičných kruhov. Výrobca áut značiek Peugeot a Citroën je už štvrtou automobilkou, proti ktorej je vo Francúzsku toto vyšetrovanie vedené.
Skupina je podľa zdroja vyšetrovaná z podvodu na spotrebiteľoch. PSA akékoľvek pochybenia popiera a dnes zopakovala, že dodržiava všetky zákony krajín, v ktorých pôsobí. V marci francúzska prokuratúra začala vyšetrovanie taliansko-americkej automobilovej skupiny Fiat Chrysler Automobiles (FCA), takisto pre podozrenia na podvody s testovaním emisií. Už vlani začala prokuratúra kvôli emisiám naftových vozidiel vyšetrovať nemecký koncern Volkswagen a tento rok v januári začala vyšetrovanie francúzskej automobilky Renault. Dokumenty s poznatkami ohľadom emisií naftových vozidiel týchto firiem odovzdával prokuratúre úrad pre ochranu spotrebiteľov. Emisie z naftových vozidiel sa dostali do centra pozornosti v septembri 2015, kedy Volkswagen v reakcii na obvinenia v USA priznal, že do približne 11 miliónov naftových áut po celom svete nainštaloval softvér umožňujúci manipulovať s testami emisií oxidov dusíka. Škandál sa týka aj približne 1,2 milióna vozidiel Škoda Auto.
zdroj: hnonline.sk