Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Novela zákona o dopadoch
30. 5. 2017
Novela zákona o odpadoch 90/2017 zjednotila a zabezpečila smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/720 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 94/62/ES, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek. Zmenou v zákone sa zaviedlo opatrenie na zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek, smernica zavádza osobitné ustanovenia o monitorovaní, ktoré členským štátom ukladajú povinnosť 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti právneho predpisu každoročne podávať správu o ročnej spotrebe plastových tašiek.
V zákone sa tiež zavádzajú sa nové definície: plast, plastové tašky, ľahké plastové tašky, veľmi ľahké plastové tašky. Hierarchia odpadového hospodárstva je záväzné poradie týchto priorít: predchádzanie vzniku odpadu, príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, zneškodňovanie. Od hierarchie odpadového hospodárstva je možné odkloniť sa iba pre určité prúdy odpadov, ak je to odôvodnené úvahami o životnom cykle výrobku vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takým odpadom a ak to ustanoví tento zákon. Predchádzanie vzniku odpadu sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom, a ktoré znižujú množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov, nepriaznivé vplyvy vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí alebo obsah škodlivých látok v materiáloch a vo výrobkoch.
Až polovica Čechov považuje rozpad Československa za chybu
29. 5. 2017
Polovica Čechov hodnotí rozdelenie Československa spred 25 rokov negatívne. Ukazujú to výsledky bleskového prieskumu spoločnosti Median pre Český rozhlas.
V minulosti pritom jednoznačne prevažoval postoj, že rozdelenie krajiny bolo správne. Teraz vníma pozitívne rozpad Československa zhruba 44 percent ľudí, šesť percent sa k otázke nevedelo vyjadriť, informoval dnes Radiožurnál Českého rozhlasu. Úlohu vtedajších premiérov Václava Klausa a Vladimíra Mečiara pri delení krajiny vníma väčšina Čechov skôr negatívne. Pozitívne hodnotí úlohu Klausa a Mečiara pri delení Československa tretina ľudí, vyplýva z prieskumu. Veľká časť ľudí si taktiež myslí, že rozdelením spoločnej federácie získali viac Česi než Slováci. Bleskový prieskum realizovala spoločnosť Median v dňoch 25. a 26. mája a zúčastnilo sa na ňom viac ako tisíc ľudí.
zdroj: hnonline.sk
EK schválila peniaze na Národný futbalový štadión. Prispeje k podpore športu a kultúry.
26. 5. 2017
- Európska komisia (EK) schválila podporu Slovenska na výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave vo výške 36 miliónov eur.Komisia dospela k názoru, že uvedené opatrenie prispeje k podpore športu a kultúry bez toho, aby narušilo hospodársku súťaž na jednotnom trhu EÚ.
Informovala o tom Zuzana Harvanová zo Zastúpenie Európskej komisie v SR.
Tehelné pole sa konečne zmení na pýchu futbalu. Poklepali základný kameň výstavby Slovensko oznámilo Komisii, že plánuje poskytnúť verejnú podporu vo výške celkom 35,96 milióna eur na výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave. Štát konkrétne uhradí formou priameho grantu 27,2 milióna eur z celkových skutočných investičných nákladov vo výške 75,2 milióna eur. SR okrem toho poskytne príjemcovi NFŠ, a.s., opciu na predaj, ktorá mu umožňuje odpredať štadión po ukončení výstavby štátu za cenu do 48 miliónov eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi skutočnými investičnými nákladmi a výškou priameho grantu.Nový štadión stavia STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o., ktoré má podľa zmluvy s investorom výstavby – spoločnosťou NFŠ, a. s., postaviť štadión v priebehu 76 týždňov za 49,81 milióna eur bez DPH (59,77 milióna eur s DPH). Nový futbalový štadión bude mať kapacitu viac ako 22-tisíc miest.
Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna. Štát poskytne NFŠ dotáciu vo výške 27,2 milióna eur, avšak táto bude odpočítaná od kúpnej ceny. Akcionárom spoločnosti NFŠ je ŠK Slovan Bratislava futbal, a. s., ktorej predsedom predstavenstva je Ivan Kmotrík.
Lacná pracovná sila už nebude našou výhodou
24. 5. 2017
Je tu štvrtá priemyselná revolúcia a stredná Európa sa na ňu musí dobre pripraviť. Aj to je jedna z myšlienok, na ktorej sa zhodli účastníci Vyšehradského inovačného fóra, ktoré organizovali Hospodárske noviny.
Orientácia ekonomiky na priemysel sa čoskoro môže stať nevýhodou regiónu. S prichádzajúcou automatizáciou a robotizáciou totiž budeme čeliť novým výzvam. „Lacná pracovná sila v budúcnosti nebude našou konkurenčnou výhodou. Musíme sa zamerať na podporu inovácií,“ povedala Jadwiga Emilewicz, štátna tajomníčka Ministerstva rozvoja Poľskej republiky. Už v najbližších rokoch pocítime intenzívny nástup robotizácie a automatizácie. Ten bude mať dosah predovšetkým na krajiny, ktorých ekonomika má podobnú štruktúru ako tá slovenská. „Efekt robotizácie bude vplývať práve na naše krajiny, čo súvisí napríklad aj s automobilkami, kde je automatizácia na vysokej úrovni,“ vysvetlil Dávid Mihalik, vedúci Startup Hungary Koordinációs és Módszertani Kozpont.
zdroj: hnonline.sk