Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európu ničia prírodné katastrofy
24. 11. 2017
Európska komisia (EK) predložila vo štvrtok nové ambiciózne plány, ktoré majú Európskej únii pomôcť posilniť jej schopnosť vyrovnať sa s prírodnými katastrofami.
Ide o návrh, ktorý je základom programu predsedu EK Jeana-Clauda Junckera "Európa, ktorá chráni". Táto iniciatíva vzniká v dôsledku častejších prírodných katastrof, ktoré v posledných rokoch zasiahli mnohé európske krajiny. Kľúčovým prvkom návrhu je zavedenie nástroja rescEU. V praxi to znamená, že na európskej úrovni budú vytvorené rezervy kapacít civilnej ochrany, ako sú protipožiarne lietadlá, osobitné vodné čerpadlá, tímy pre pátracie a záchranárske činnosti, poľné nemocnice a núdzové lekárske tímy. Tieto kapacity budú dopĺňať vnútroštátne prostriedky a spravovať ich bude Európska komisia. Vytvorené rezervy budú určené na podporu krajín postihnutých katastrofami, ako sú povodne, lesné požiare, zemetrasenia či epidémie. Komisia pripomenula, že len v roku 2017 prišlo v Európe v dôsledku prírodných katastrof o život viac než 200 ľudí a zničených bolo viac ako milión hektárov lesa.
Slovensko malo za vlaňajšok najvyšší nárast poľnohospodárskej produkcie v EÚ
24. 11. 2017
Najvyššiu celkovú poľnohospodársku produkciu v EÚ malo Francúzsko. Slovensko zaznamenalo v minulom roku najvyšší nárast poľnohospodárskej produkcie v rámci celej EÚ, a to o 10,7 percenta.Celková poľnohospodárska produkcia však v EÚ poklesla v roku 2016 o 2,8 percenta oproti roku 2015. Pokles bol zaznamenaný pre zníženie počtu zvierat a produkcie plodín. Informoval v stredu vo svojej tlačovej správe Eurostat.
konomické účty pre poľnohospodárstvo ukazujú, že celková poľnohospodárska produkcia v EÚ predstavovala vlani 405 miliárd eur v základných cenách. V minulom roku sa 59 percent hodnoty vyrobenej poľnohospodárskej produkcie vynaložilo na medzispotrebu (vstupné tovary a služby), zatiaľ čo hrubá pridaná hodnota (hodnota produkcie mínus hodnota medzispotreby) bola ekvivalentná, teda 41 percent, alebo 165,7 miliárd eur.
Z celkovej sumy 405 miliárd eur malo najvyššiu celkovú poľnohospodársku produkciu v členských štátoch Francúzsko, a to až 70,3 miliardy eur (17 % celkovej sumy EÚ). Nasledovalo Taliansko (53,4 mld. eur, 13 %), Nemecko (52,9 mld. eur, 13 %), Španielsko (46,8 mld. eur, 12 %), Veľká Británia (27,9 mld. eur, 7 %), Holandsko (27,0 mld. eur, 7 %), Poľsko (22,4 mld. eur, 6 %) a Rumunsko (15,4 mld. eur, 4 %). Zníženie poľnohospodárskej produkcie v EÚ v roku 2016 o 2,8 percenta v porovnaní s rokom 2015 možno pripísať podľa Eurostatu najmä poklesu hodnoty živočíšnej výroby o 3,3 percenta, ktorý čiastočne kompenzoval nárast jej objemu o 1,7 percenta.
Dáta zverejnené Eurostatom zostavili vnútroštátne orgány členských štátov EÚ v súlade s metodikou ekonomických účtov pre poľnohospodárstvo.
Británia je pripravená ponúknuť viac peňazí za brexit
22. 11. 2017
Spojené kráľovstvo plánuje ponúknuť Európskej únii (EÚ) viac peňazí v rámci svojho návrhu "účtu za brexit", ale iba vtedy, ak bude EÚ na oplátku súhlasiť, že začne diskusiu o budúcej dohode o voľnom obchode. Uviedli to v utorok britské médiá.
Dohoda o finančnom vyrovnaní je kľúčovým bodom pri rokovaniach o tzv. rozvode. Británia predtým ponúkla EÚ asi 20 miliárd eur, ale blok chce aspoň 60 miliárd eur. Britské médiá v utorok uviedli, že vládny výbor pre brexit sa dohodol na zvýšení ponuky na približne 40 miliárd eur. Kancelária premiérky Theresy Mayovej odmietla potvrdiť túto sumu, zopakovala len, že "Spojené kráľovstvo a EÚ by sa mali spoločne posunúť dopredu" a odblokovať rokovania. Lídri EÚ majú rozhodnúť na summite 14. - 15. decembra, či rokovania o brexite môžu vstúpiť do ďalšej fázy. Mayová doteraz nezverejnila žiadnu konkrétnu sumu, pokiaľ ide o tzv. účet za brexit, a neustále opakuje to isté: "Británia a EÚ by mali postupovať spoločne". To znamená, že nechce predložiť konkrétnu ponuku, pokiaľ nedostane "zelenú" na začatie rokovaní o obchode. Mohla by totiž prísť o svoj post, pretože množstvo poslancov jej vlastnej Konzervatívnej strany - a tiež voličov - si nemyslí, že Británia by mala zaplatiť niečo podobné sume, ktorú Brusel požaduje.
Rozpočet únie na rok 2018
20. 11. 2017
Ministri financií EÚ a vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) dosiahli v noci z piatka na sobotu (18.11) dohodu o podobe rozpočtu EÚ na rok 2018. Rokovania zamerané na krátenie a navyšovanie finančných prostriedkov viedli okrem iného k zníženiu predvstupového financovania pre Turecko a navýšili balík zameraný na boj s dezinformačnými kampaňami.
Rokovania takzvaného zmierovacieho výboru trvali vyše 17 hodín, nakoniec sa vyjednávači v sobotu nadránom dohodli na kompromise, ktorý je bližší pozíciám Rady (členský štátom) ako europarlamentu. Rada chcela návrh rozpočtu, ktorý predložila Európska komisia vo výške 160,6 miliardy eur, znížiť o 1,8 miliardy eur. Europarlament žiadal, aby bol rozpočet navýšený o dve miliardy eur voči návrhu eurokomisie. Dohoda znie, že Únia v roku 2018 môže vyčleniť záväzky do výšky 160,1 miliardy eur a výdavky nesmú presiahnuť sumu 144 miliárd eur. Vyjednávač pre rozpočet v mene europarlamentu, rumunský poslanec Siegfried Murešan v tejto súvislosti potvrdil, že politická dimenzia rokovaní o eurorozpočte zasiahla hlavne Turecko, kandidátsku krajinu do EÚ, ktoré na budúci rok príde o 105 miliónov eur z balíčka predvstupovej pomoci.