Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Rakúsko hlási pravdepodobne najväčší podvod s Bitcoinami v Európe
16. 2. 2018
Ide o zatiaľ najväčší prípad podvodu s kryptomenou Bitcoin, aký sa zistil v Európe. Jeho epicentrum sa nachádza v Rakúsku. Tisícky ľudí, možno aj desaťtisíc, vložilo peniaze do systému Optioment. Za ich uloženie mali prisľúbené úroky za týždeň 1,5 percenta, 2 a aj 4 percenta.
Niekoľko mesiacov ich vkladateľom organizátori Optiomentu vyplácali. Koncom novembra však systém nečakane skolaboval. O koľko peňazí ide, je zatiaľ nejasné. Poškodení hovoria, že prišli o 12 tisíc Bitcoinov. Podľa aktuálneho kurzu kryptomeny ide o viac ako 80 miliónov eur. Rakúsky dohľad nad finančným trhom podal na prokuratúru na Optioment trestné oznámenie. Podľa neho ide o podvod, prípadne pyramídovú hru. Už v minulosti sa objavili projekty, ktoré využili kryptomenu Bitcoin na podvody. V podobnom prípade projekt Bitconnect pripravil o peniaze stovky ľudí.
Plán Únie pre naše bane: zavrite ich skôr a ušetríte
14. 2. 2018
Nová štúdia Európskej komisie odhaduje, že skorší koniec uhlia na hornej Nitre ušetrí 338 miliónov eur.
Viac ako päťdesiatka regiónov v ôsmich členských štátoch Európskej únie sa borí s prechodom od uhlia na iné energetické zdroje. Jedným z nich je aj horná Nitra. Hoci štát má v pláne dotovať uhlie až do roku 2030, podľa najnovšej štúdie Spoločného výskumného centra Európskej komisie by ukončenie prevádzky Novák už v roku 2023 ušetrilo viac ako 300 miliónov eur na systémových nákladoch. A ďalších 170 miliónov eur by bol celkový trhový aj netrhový prínos už v prvom roku po ukončení prevádzky.
Eurofondy nedokážeme dostatočne využiť
12. 2. 2018
K dispozícii máme takmer 14 miliárd eur, vyčerpali sme však zatiaľ iba desať percent
Pomalé čerpanie eurofondov by mohlo ohroziť náš ekonomický rast. Upozorňuje na to Európska komisia vo svojej najnovšej prognóze. S varovaním súhlasia aj slovenskí analytici. Podľa nich však všetko nasvedčuje tomu, že aj toto programové obdobie budeme využívať eurofondy hlavne na jeho konci. To sa síce oficiálne končí už v roku 2020, no podľa európskeho pravidla peniaze budú k dispozícii až do roku 2023.
Britská ekonomika bude rásť v tomto roku rýchlejšie, ako sa očakávalo
7. 2. 2018
Výkon ekonomiky Spojeného kráľovstva sa v tomto roku zvýši viac, ako odborníci odhadovali vlani v novembri, a to predovšetkým vďaka pozitívnejším vyhliadkam na rast globálneho hospodárstva. Uviedol to v stredu renomovaný britský inštitút pre hospodársky a sociálny výskum NIESR
Britský think-tank zvýšil prognózu rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Spojeného kráľovstva v tomto roku na 1,9 % z 1,7 % v novembri. Pozitívny výhľad globálneho hospodárstva a vlaňajší pokrok pri rokovaniach o brexite prispeli k revízii smerom nahor. Vplyv globálneho oživenia sa rozhodujúcou mierou podieľal na revízii prognózy pre Spojené kráľovstvo, skonštatoval NIESR. Think-tank pritom vychádzal z predpokladu, že brexit bude "mäkký", teda že Spojené kráľovstvo si zabezpečí takmer úplný prístup na jednotný trh Európskej únie (EÚ). Obchod s EÚ tak bude aj naďalej výrazne prispievať k hospodárskemu rastu Británie a pomôže jej ekonomike vybalansovať slabší domáci dopyt v nasledujúcich dvoch rokoch.
NIIESR ďalej predpovedá, že sa HDP Británie aj v roku 2019 opäť zvýši o 1,9 %. Pokiaľ ide o infláciu, inštitút predpokladá, že sa jej rast spomalí na 2,4 % v tomto roku a na 2 % v roku 2019. Inflačné prognózy sa od novembra 2017 v podstate nezmenili. Ekonómovia očakávajú, že centrálna banka Bank of England bude pokračovať vo svojej menovej politike a každých šesť mesiacov zvýši úrokovú sadzbu, kým v polovici roku 2021 nedosiahne úroveň 2 %.