Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Výpadky v rozpočte po brexite môže pokryť investičná banka
21. 3. 2018
Európska investičná banka (EIB) by mohla zvýšiť svoj podiel na rozpočet Európskej únie z troch na päť percent a pomôcť tak zaplniť rozdiel, ktorý prinesie odchod Británie z únie. V rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung to uviedol viceprezident banky Alexander Stubb.
Stubb povedal, že dvojpercentný nárast znamená zvýšenie ročných príspevkov o tri miliardy eur na zhruba 7,8 miliardy eur. EIB nemôže výpadok britských prostriedkov po roku 2020 kompenzovať sama, môže ale tlak na financie zmierniť tým, že zvýši vlastný príspevok. EIB, ktorá bola založená v roku 1958, používa kapitál poskytnutý krajinami EÚ k poskytovaniu výhodne úročených úverov prevažne na veľké infraštruktúrne projekty. Akcionármi je všetkých 28 členov únie, k najväčším patrí spolu s Nemeckom, Francúzskom a Talianskom práve Británia. Očakáva sa, že Británia po brexite svoj 16 percentný podiel vráti, čo pre banku znamená výpadok až deväť miliárd eur.
Británia by mala zvážiť odloženie brexitu
19. 3. 2018
Británia by mala zvážiť odloženie brexitu, keďže možno nebude mať dosť času na to, aby uzavrela dohodu s Európskou úniou (EÚ) ešte predtým, ako z bloku vystúpi. Vyhlásil to v nedeľu kľúčový výbor britského parlamentu.
Výbor Dolnej snemovne pre vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ uviedol, že ak by sa dôležité aspekty budúcich vzťahov s EÚ nepodarilo dohodnúť do októbra, Británia by sa mala usilovať o "obmedzené predĺženie" svojho členstva v Únii. Británia a EÚ chcú dohodu o budúcich vzťahoch vyriešiť do jesene, aby ju národné parlamenty 28 členov mohli schváliť skôr, ako Spojené kráľovstvo oficiálne opustí blok 29. marca 2019. V správe, ktorú výbor uverejnil v nedeľu, sa uvádza, že aj navrhované prechodné obdobie, ktoré má trvať dva roky, by sa malo v prípade potreby predĺžiť. Obe strany sa v zásade dohodli, že v rámci prechodu zostane Británia na jednotnom trhu a bude dodržiavať pravidlá bloku do konca roka 2020. Sedem poslancov, stúpencov brexitu v 21-člennom výbore, odmietlo túto správu podporiť a pripravilo alternatívnu verziu, v ktorej zaujali nekompromisnejší tón voči EÚ. Väčšina členov však správu podporila. Uviedli, že ich znepokojuje "malý pokrok" pri riešení kľúčových otázok, ako je režim na hraniciach medzi Severným Írskom a Írskou republikou po brexite.
Únia zdaní Google a Apple. Získa miliardy
16. 3. 2018
Veľké digitálne spoločnosti budú platiť vyššie dane. Firmy ako Google, Apple alebo Facebook roky profitujú na starých daňových zákonoch na najstaršom kontinente. Tie chce v nadväznosti na návrhy vlád vo Francúzsku, v Nemecku a Británii reformovať Európska komisia. Podľa odhadov by novela mohla Únii priniesť ročný zisk 4,8 miliardy eur. Problém s novými pravidlami by však mohli mať americké spoločnosti. Obchodné vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi americkými by sa tak mohli naštrbiť ešte viac.
V digitálnej ekonomike sú kľúčovým faktorom zisku práve používatelia internetových služieb, ktorí svojou činnosťou vytvárajú obsah. S ním je spojený profit jednotlivých spoločností. Podľa súčasných pravidiel musia firmy platiť dane v štáte, kde sa fyzicky nachádzajú, množstvo používateľov produkujúcich zisk však v tomto prípade pochádza z úplne inej krajiny.
Slovensko sa dostalo pod lupu EÚ
14. 3. 2018
Slovensko sa po vražde investigatívneho novinára dostalo pod lupu EÚ a stredajšia rozprava Európskeho parlamentu (EP) o bezpečnosti novinárov bude pozitívnym varovaním Únie. Pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS-EPP).
"Bude to určite pozitívne varovanie pre vlády členských štátov Európskej únie, že toto je posvätná otázka, že keď sa to niekedy zopakuje v budúcnosti, daný štát môže počítať s dôraznejšími sankciami s veľmi negatívnym postojom EÚ," vysvetlil poslanec Európskej ľudovej strany.
Priblížil, že v rámci jeho politickej skupiny diskutovali o zisteniach kontrolnej misie EP, ktorá cítila nedôveru ľudí voči vláde. Podľa Kukana sa členovia tejto delegácie "budú chcieť vracať k tým otázkam, o ktorých na Slovensku hovorili, budú chcieť vedieť, čo sa urobilo, čo sa prijalo, ako sa rozdeľujú eurofondy". Preto sa Slovensko "dostalo do situácie, keď nechcene bude pod veľmi podrobnou lupou Európskej únie", konštatoval a dodal, že to môže byť prospešné. Od delegácie, ktorá navštívila Slovensko 8.-9. marca, poslankyňa EP Monika Beňová (S&D) podľa svojich slov dostala informácie, že jej opoziční kolegovia by mohli apelovať na pozastavenie štrukturálnych fondov. Verí však, že tak neurobia. "Štrukturálne fondy nie sú fondy pre vládu ani pre národný parlament, sú to financie, ktoré majú ísť na rozvoj poľnohospodárstva," zdôraznila.