Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Británia nepožiada o predĺženie prechodného obdobia po brexite
16. 5. 2018
Británia nepožiada Európsku úniu (EÚ) o predĺženie dvojročného prechodného obdobia po brexite. Vláda v Londýne zverejní svoje nové a podrobné plány na budúci mesiac, povedal v stredu člen kabinetu David Lidington.
Britská vláda v utorok (15.5.) avizovala, že na budúci mesiac zverejní dlhoočakávané podrobné plány o budúcich vzťahov s Európskou úniou. Tento politický dokument dostal názov biela kniha a má byť zverejnený v júni. Summit EÚ je naplánovaný na 28. júna, takže premiérka Theresa Mayová pravdepodobne konečne ponúkne európskym lídrom na tomto stretnutí svoju víziu o brexite a budúcich vzťahoch. EÚ požaduje od nej jasnú predstavu a júnový summit označila za kľúčový míľnik. Obom stranám zostáva totiž už len päť mesiacov na dokončenie dohody o tzv. rozvode. Mayovej kabinet je pritom rozdelený na dva tábory, ktoré majú rozdielne predstavy o obchodných vzťahoch Británie s blokom po brexite. Takzvaný vnútorný kabinet sa znovu stretol v utorok a rokovania trvali asi 90 minút. Ako sa dalo očakávať, nedošlo k žiadnemu prielomu. David Lidington, de facto námestník Mayovej, v stredu potvrdil, že biela kniha bude obsahovať predstavu vlády o obchode a clách, ako aj ďalšie prvky budúcich vzťahov, ako je napríklad obrana. Lidington pre BBC povedal, že Spojené kráľovstvo nepožiada o dlhšie prechodné obdobie. A pripomenul, že Únia vždy veľmi jasne hovorila, že článok 50 o vystúpení z bloku nie je možné použiť na rokovania o dlhodobých budúcich vzťahoch.
Euro ešte zďaleka nie je za vodou
14. 5. 2018
Eurozóna zažíva v súčasnosti veľmi dobré obdobie. Všetky členské štáty sú na rastovej trajektórii a na finančné trhy sa plánuje vrátiť už aj Grécko. Bolo by však krátkozraké si myslieť, že sa už odstránili všetky štrukturálne nedostatky menovej únie a euro je pripravené dlhodobo čeliť budúcim krízam.
Potrebujeme fiškálnu úniu, európskeho ministra financií alebo centrálnu stabilizačnú kapacitu? Aj tieto témy boli predmetom diskusie na fóre Dobehne tiger do cieľa?, ktorá sa konala v bratislavskom hoteli Aston. Jedným zo spíkrov bol Zsolt Darvas, makroekonóm z vplyvného bruselského inštitútu Bruegel. Darvas za najdôležitejšiu reformu od vypuknutia krízy považuje vznik bankovej únie. Pozitívne vníma aj riešenie štrukturálnych nedostatkov v mnohých krajinách južnej Európy. Poukázal však na stále relatívne veľké príjmové rozdiely v rámci Únie. „Vnímame ich, aj keď sú rozdiely nižšie ako v Spojených štátoch,“ vyjadril sa. Preto Darvas považuje za hlavnú výzvu zlepšenie vzdelania, ktoré je podľa neho najlepším liekom, aby sa chudobní ľudia dostali k lepším príležitostiam. „Aktívne politiky trhu práce podporujem viac ako dotácie,“ uviedol.
V Európe sa podľa všetkého už schyľuje k ekonomickému spomaleniu
11. 5. 2018
Európska centrálna banka v pondelok znova varovala, že protekcionizmus a obchodné vojny spôsobia spomalenie svetovej ekonomiky. Podľa odhadov ECB to budú práve Spojené štáty, ktoré takéto opatrenia zasiahnu najviac. Faktom však je, že v Európe sa už teraz množia signály prichádzajúceho spomalenia.
Opatrné komentáre prišli po ďalšej slabej várke ekonomických čísiel z eurozóny. Nemecké továrenské objednávky nečakane poklesli už tretí mesiac v rade, čo je ďalšie znamenie spomalenia ekonomického rastu v EU. Ďalší report poukázal na to, že investorská dôvera v spoločnom bloku spomalila už štvrtý mesiac v rade a dostala sa na 15-mesačné minimá. Navyše, firmy začínajú hlásiť pokles predajov, po prvýkrát za posledný rok. ECB varovala pred negatívnym dopadom obchodných ciel na ekonomiku eurozóny. ECB sa pomaly pripravuje ukončiť svoj program kvantitatívneho uvoľňovania (QE), no po výraznejšom spomalení inflácie a slabých ekonomických dátach v posledných mesiacoch začal trh špekulovať, že pravdepodobne k tomuto kroku tak skoro nepríde. Niektorí ekonómovia si dokonca myslia, že QE sa predĺži o 3 až 6 mesiacov.
Ako krajiny profitujú z členstva v Únii?
9. 5. 2018
Stredoeurópske krajiny, vrátane Slovenska a Českej republiky, profitujú z členstva v Európskej únii (EÚ). Krajinám sa vďaka tomu podarilo zvýšiť obchodnú výmenu, pozitívom je aj voľný pohyb kapitálu. Vyplýva to z aktuálnej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
V priemere krajiny Únie smerujú na ostatné trhy EÚ 60 percent svojich vývozov v objeme 28 percent hrubého domáceho produktu (HDP). "Najvyššie zastúpenie má EÚ na exportoch zo Slovenska, Česka, najnižšie v prípade Írska a Veľkej Británie," vyčíslili analytici banky. Význam obchodu s ostatnými krajinami EÚ pre štát sa znásobuje najmä v prípade malých otvorených ekonomík, akými sú práve Slovensko a Česko. V porovnaní k veľkosti ekonomiky vykazuje najvyšší podiel exportov do EÚ Luxembursko. Vysoko nadpriemerné exporty k HDP sú aj v prípade Slovenska, Maďarska, Česka, Slovinska, ale i v krajinách Beneluxu. Francúzska centrálna banka sa pokúsila vyčísliť ekonomický profit krajín z členstva v EÚ. "Štúdia potvrdila, že efekty členstva v EÚ idú nad rámec jednoduchého zrušenia ciel. Členstvo krajinám pomohlo výrazne zvýšiť objem vzájomného obchodu, a to najmä v prípade tovarov. Pri službách sa ukázali pozitívne efekty o niečo nižšie, avšak stále významné," priblížil Koršňák.V porovnaní s bilaterálnymi zmluvami medzi jednotlivými členskými štátmi sú pozitívne efekty jednotného európskeho trhu viac ako trikrát silnejšie. "Zahraničný obchod medzi krajinami EÚ dodatočne podporil napríklad aj vznik schengenského priestoru, ktorý zvýšil mobilitu pracovnej sily a pridal tak dodatočný stimul obchodnej výmene," uvádza sa v analýze banky.