Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Volkswagen dosiahol rekordný zisk
2. 8. 2018
Nemecký automobilový koncern Volkswagen v prvom polroku medziročne zvýšil prevádzkový zisk bez zahrnutia mimoriadnych položiek takmer o 10 percent na rekordných 9,8 miliardy eur. Oznámila to dnes firma, ktorej súčasťou je aj mladoboleslavská Škoda Auto. Na výsledky koncernu však stále majú negatívny vplyv náklady na riešenie emisného škandálu.
Firma navyše varovala, že jej zisky by mohol zasiahnuť prechod na nový systém testovania emisií WLTP. Poukázala aj na riziká spojené s rastúcim protekcionizmom v medzinárodnom obchode. V samotnom druhom štvrťroku sa prevádzkový zisk bez zahrnutia mimoriadnych položiek zvýšil dokonca o 23 percent na 5,58 miliardy eur. Prekonal tak očakávania analytikov, ktorí ho podľa prieskumu agentúry Reuters odhadovali na 4,98 miliardy eur.
Google prehral svoj spor s Bruselom
31. 7. 2018
Prípady, keď Brusel kontroluje fúzie alebo koncentrácie podnikov kvôli ochrane hospodárskej súťaže, pribúdajú. Aj preto EÚ nedávno prijala ďalšiu právnu úpravu, aby sa predchádzalo vzniku dominantného postavenia podnikov na trhu pri určitých tovaroch alebo službách. Do ťaženia za čistotu konkurenčného boja zapadá aj rozhodnutie Európskej komisie z 18. júla tohto roku. V ten deň dostala spoločnosť Google rozhodnutie o rekordnej pokute za inštaláciu aplikácií do zariadení používajúcich operačný systém Android od Googlu. Pokuta vo výške 4,34 miliardy eur predstavuje pre Google viac než tretinu minuloročného zisku jeho materskej spoločnosti Alphabet.
Čo sa vlastne stalo z právnej stránky? Medzi úlohy Európskej komisie pri tvorbe regúl pre hospodársku súťaž patrí aj legislatívne zabezpečenie fungujúceho konkurenčného prostredia. Únia vykonáva dohľad nad tým, aby sa podniky správali poctivo, čím sa zabezpečuje plynulý priebeh a spravodlivosť hospodárskej súťaže. Ide najmä o ochranu pred zneužívaním dominancie alebo pred kartelovými dohodami. Napríklad pri karteloch si firmy zvyknú dojednať spoločný postup pri úprave cien alebo rozdelenie trhových podielov. Hospodársku súťaž v EÚ upravuje Zmluva o fungovaní Európskej únie a ďalšie nariadenia, ktoré zakotvujú práva, povinnosti a postupy pri ochrane hospodárskej súťaže. V antitrustovom prípade Googlu Komisia vyčítala, že technologický gigant vyžadoval od výrobcov smartfónov, aby inštalovali aplikácie Google Search a Chrome ako podmienku prístupu do internetového obchodu s aplikáciami Google Play Store. Ďalšie porušenie, za ktoré komisia Google potrestala, bolo, že veľkým výrobcom a prevádzkovateľom mobilných sietí platil kompenzácie za to, že na svojich zariadeniach exkluzívne prednastavovali aplikáciu Google Search. Tretím porušením práva bolo, že bránil výrobcom, keď chceli predinštalovať aplikácie od Googlu, aby predávali smartfóny s alternatívnymi – Googlom neschválenými – verziami Androidu.
Brusel odmietol rozhodujúci bod plánu britskej vlády po brexite
28. 7. 2018
Hlavný vyjednávač EÚ pre ukončenie členstva Británie Michel Barnier sa vo štvrtok vyjadril, že zvyšok tohto bloku nikdy nedovolí, aby nečlenská krajina vyberala clá v jeho mene. Podľa tlačovej agentúry AP tak zasadil úder plánu britskej vlády, ktorý sa týka vzťahov Británie s EÚ po tzv. brexite.
Súčasťou plánu, ktorý Londýn predstavil tento mesiac, je i myšlienka, že Británia by po brexite mala zo začiatku stále vyberať colné poplatky EÚ pri dovoze tovaru, ktorý smeruje do inej krajiny. Na základe dohodnutého "kolektívneho postoja" britskej vlády k otázkam brexitu má Spojené kráľovstvo aj po vystúpení z EÚ tvoriť so zvyškom tohto bloku zónu voľného obchodu. Tá by sa mala týkať tovaru, nie však služieb, ktoré predstavujú prevažnú časť britskej ekonomiky. Vyjednávač EÚ Michel Barnier rokoval vo štvrtok s novým britským ministrom pre brexit Dominicom Raabom. Predošlý minister David Davis odstúpil práve pre nezhody s premiérkou Theresou Mayovou ohľadne spomínaného plánu, považovaného zástancami brexitu za príliš "mäkký".
Nórsko škrtí projekt „batérie Európy“
26. 7. 2018
Nórska vláda pozastavila vydávanie licencií na výstavbu ďalších podmorských prenosových káblov. Premiérka Erma Solbergová vyhlásila, že jej kabinet nebude schvaľovať ďalšie podmorské vedenia, kým sa nedokončia tie rozostavané a nepreukáže sa ich prínos. Premiérka tak vychádza v ústrety firmám a odborom, ktoré sa boja nárastu ceny elektriny.
Rozhodnutie prichádza v čase, keď sa začalo kladenie 623 kilometrov dlhého kábla, ktorý povedie pod morským dnom a spojí energetické sústavy Nemecka a Nórska. Nemecko tak získa odbyt pre elektrinu z baltských a severomorských veterných mlynov v prípade nadbytku počas veterného počasia.