Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zmena v našich peňaženkách: Ukázali nové eurobankovky
24. 9. 2018
Európska centrálna banka (ECB) predstavila dve nové bankovky. 100-eurovú a 200-eurovú. Platiť nimi začneme od 28. mája budúceho roka. Tieto bankovky obsahujú nové, inovatívne ochranné prvky.
Podobne ako ostatné nominálne hodnoty, aj tieto nové bankovky sa budú dať jednoducho overiť „hmatom, pohľadom a naklonením“. Informuje o tom Európska centrálna banka. V hornej časti strieborného prúžka sa v satelitnom holograme zobrazujú drobné znaky €. Pohybujú sa okolo čísla nominálnej hodnoty. Pod priamym svetlom sú tieto znaky zreteľnejšie. Prúžok na nich zobrazuje aj portrét Európy, architektonický motív a veľký znak eura. Na nových bankovkách sa nachádza aj zdokonalené smaragdové číslo. Je súčasťou všetkých ostatných bankoviek série Európa, ale v tejto zdokonalenej verzii sa vo vnútri čísla zobrazujú aj znaky €. Bankovky 100 € a 200 € sa oproti starým bankovkám 100 € a 200 € odlišujú veľkosťou. Majú rovnakú výšku ako bankovka 50 €. Ich dĺžka však zostáva nezmenená. Platí, že čím dlhšia bankovka, tým vyššia jej hodnota.
Víťazstvo pre Trumpa, rana pre EÚ
21. 9. 2018
Nemecká automobilka Volkswagen plánuje ukončiť takmer všetky aktivity na iránskom trhu. Informovala o tom agentúra Bloomberg, podľa ktorej tak nemecká firma ustúpila tlaku USA, ktoré sa snažia donútiť zahraničné podniky, aby Irán opustili a Washington si tak vymohol zmeny v medzinárodnej dohode o jadrovom programe s Teheránom.
Prakticky rok po tom, ako sa vrátil na iránsky trh, Volkswagen plánuje ukončiť na ňom takmer všetky svoje aktivity, tvrdí Bloomberg. Podľa agentúry bude VW môcť v Iráne pôsobiť "len v rámci humanitárnej výnimky". Aj keď biznis VW v Iráne nie je rozsiahly, krok firmy znamená symbolické víťazstvo pre amerického prezidenta Donalda Trumpa a na druhej strane, ranu pre Európsku úniu. Tá so sankciami USA voči Teheránu nesúhlasí. Podľa správy Bloombergu americký veľvyslanec v Nemecku Richard Grenell po niekoľko týždňov trvajúcich rokovaniach presvedčil najväčšiu nemeckú automobilku, aby sa prispôsobila americkým sankciám. Tie Trump opätovne zaviedol po tom, ako v máji rozhodol, že USA odstupujú od jadrovej dohody s Teheránom.
Európska komisia vyšetruje obchodné praktiky Amazonu
20. 9. 2018
Európska komisia (EK) otvorila predbežné protimonopolné konanie proti Amazonu. Vyšetrovanie sa týka toho, ako internetový gigant zaobchádza s menšími predajcami na svojich stránkach.
Komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová uviedla, že chce preskúmať, ako americký koncern používa dáta, ktoré získa prostredníctvom transakcií na jeho platforme vrátane tých, ktoré sa týkajú konkurenčných predajcov. Kľúčová otázka sa podľa Vestagerovej týka dát. Vyšetrovanie sa má sústrediť na to, či sa dáta získané na legitímne účely nepoužívajú na to, aby Amazon získal konkurenčnú výhodu voči menším predajcom tým, že koncernu umožňujú zistiť, aké veci si ľudia chcú kúpiť. Amazon okrem toho, že predáva vlastné produkty, umožňuje ďalším predajcom, aby ponúkali svoje produkty prostredníctvom jeho stránky. Podľa Vestagerovej je protimonopolné vyšetrovanie obchodných praktík Amazonu ešte vo veľmi rannej fáze. Dodala, že regulačné orgány EÚ začali zhromažďovať informácie týkajúce sa záležitosti a zaslali obchodníkom a ďalším stranám dotazníky.
Tvrdý brexit by mal priame dôsledky na ekonomiku Slovenska
19. 9. 2018
Mimoriadnym bodom utorňajších rokovaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli boli rozhovory medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom o brexite. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR František Ružička, ktorý Slovensko na rokovaniach zastupoval, upozornil na možné dôsledky tzv. "tvrdého brexitu".
Ružička zdôraznil, že slovenská pozícia je ohľadom týchto rokovaní nezmenená, čo znamená, že podporujeme uzavretie politickej dohody medzi Londýnom a Bruselom o riadenom odchode Spojeného kráľovstva z Únie. Ak by k tomu nedošlo a platil by scenár tvrdého brexitu, to by podľa jeho slov malo nepriaznivé vplyvy na slovenské hospodárstvo a na Slovákov žijúcich na území Spojeného kráľovstva. "Som optimista a verím, že sa tá dohoda dotiahne aj napriek tomu, že v tejto chvíli v niektorých otázkach sa pozície oboch strán podobajú zákopovej vojne," uviedol Ružička. Spresnil, že Slovensko v plnej miere podporuje hlavného vyjednávača EÚ pre brexit Michela Barniera v rokovaniach s britskou stranou. Ak by však tieto rokovania zlyhali a v októbri alebo do konca tohto roka by sa politickú dohodu nepodarilo uzavrieť, malo by to priamy vplyv aj na Slovensko.