Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Brusel kritizuje Taliansko
19. 10. 2018
Taliansky návrh rozpočtu narazil pre vyšší deficit na odpor Európskej komisie (EK). Komisia v návrhu našla rozsiahle porušenie rozpočtových pravidiel. Talianske plány týkajúce sa nového dlhu sú bezprecedentným porušením kritériá Paktu stability, uvádza sa v liste eurokomisára pre hospodárske a finančné záležitosti Pierra Moscoviciho, ktorý bol vo štvrtok zaslaný talianskemu ministrovi hospodárstva Giovannimu Triovi.
Komisia listom, ktorý bol zverejnený na stránke EK, zrejme pripravuje pôdu na odmietnutie talianskeho návrhu. V liste sa uvádza, že plánované výdavky sú príliš vysoké, že štrukturálny deficit sa zvýši, namiesto toho aby klesol, a že taliansky verejný dlh neklesne, ako to požadujú pravidlá EÚ. "Tieto tri faktory zrejme ukazujú mimoriadne vážne porušenie záväzkov v oblasti rozpočtovej politiky stanovených Paktom stability a rastu," uvádza sa v liste EK. Tento krok sa očakával, keďže nová talianska vláda zložená z populistického Hnutia piatich hviezd a pravicovej strany Liga Severu naplánovala v návrhu rozpočtu výrazne vyšší schodok, než požaduje EÚ. Deficit by mal dosiahnuť 2,4 percentá hrubého domáceho produktu (HDP), pričom predchádzajúca vláda prisľúbila maximálne 0,8 percent HDP.
Rozpočet Ríma skúša trpezlivosť Bruselu
18. 10. 2018
Talianska vláda poslala do Bruselu návrh rozpočtu, ktorého schodok je 2,4 percenta. Európska komisia už Talianov varovala, že by to znamenalo významnú odchýlku od pôvodných predpovedí znižovania tamojšieho verejného dlhu. Miestni politici však o zmenách diskutovať nechcú, naopak, nový návrh obhajujú. „Rozpočet nerobí zázraky, nerozmnoží ryby či chlieb, otvára však možnosti pre stovky tisíc našich mladých ľudí,“ vyhlásil líder populistickej strany Liga severu Matteo Salvini.
Krajina, ktorú analytici označujú ako „veľké Grécko“, teraz musí počkať na európske stanovisko, ktoré by malo prísť do dvoch týždňov. Brusel má právomoc požiadať o rozpočtovú revíziu a ak k nej nepríde, môže na krajinu uvaliť sankcie, čo sa však v histórii ešte nikdy nestalo. Podľa Borisa Tomčiaka zo spoločnosti Finlord tak Únii ostáva len snaha o vyjednávanie a spoluprácu alebo čakanie. „Politici v Európe sa tak trochu spoliehajú na šťastnú náhodu, pri ktorej by si niektorá z talianskych vlád uvedomila potrebu reforiem,“ dodal Tomčiak.
Venezuela vylúči dolár. Euro sa dostane do výhody
17. 10. 2018
Venezuela vylúči americký dolár z oficiálnych devízových transakcií, čo zvýhodní jüan a euro. Oznámil to v utorok (16.10.) venezuelský viceprezident pre ekonomiku Tareck El Aissami.
Americké sankcie voči Venezuele bránia krajine v používaní dolára, povedal El Aissami a označil tieto opatrenia za "nezákonné, svojvoľné a v rozpore s medzinárodným právom". Účty farmaceutických spoločností, ktoré vláda platila v dolároch, "boli uzavreté a majú zakázané vykonávať transakcie v dolároch," povedal viceprezident. Poznamenal tiež, že pri vládnych aukciách devíz sa bude teraz používať euro, jüan a iné tvrdé meny. Okrem toho vláda napumpuje približne 2 miliardy eur na devízový trh, uviedol El Aissami. Pripustil však, že Venezuelčania budú stále schopní získať doláre na čiernom trhu.
Detaily brexitu sú neznáme. Odchod z Únie je stále len teóriou
16. 10. 2018
Ďalšie stretnutie strán spejúcich k rozvodu stroskotalo. Čas medzitým plynie ďalej a dátum definitívneho odchodu Veľkej Británie z Európskej únie sa nezadržateľne blíži. Zlyhanie v rokovaniach o takzvanom brexite spôsobuje nervozitu a rozhodne neprospieva obom zúčastneným stranám. Za kanálom La Manche môže položiť vládu súčasnej premiérky Theresy Mayovej a Brusel brexitom prichádza o silného člena a spojenca.
Mnoho politikov vkladalo veľké nádeje do nedeľňajšej schôdzky britského ministra pre brexit Dominica Raaba a bruselského vyjednávača Michela Barniera. Stretnutie však trvalo len približne hodinu a skončilo sa bez výsledku. „Nikdy sa nepredpokladalo, že dohoda sa uzavrie na tomto stretnutí. Išlo len o to, aby sa rokovania dostali z roviny technickej do roviny politickej,“ povedal zdroj z prostredia britskej vlády.