Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európa bojuje s drahými bytmi
3. 6. 2019
Európa bojuje s bytovou krízou a jej metropoly navrhujú riešenie od vyvlastňovania až po obmedzenie Airbnb. Ceny bytov v európskych veľkomestách totiž stúpajú na historické maximá a ťahajú so sebou výšky nájmov. Bývanie je tak stále menej dostupné.
"Ide o jednu z najväčších obáv ľudí naprieč Európou, s ktorými hovorím," uviedol na Twitteri sociálnodemokratický kandidát na predsedu Európskej komisie Frans Timmermans. Dôvody krízy sa naprieč európskymi mestami líšia, napriek tomu možno pozorovať dva výrazné spoločné menovatele - ekonomický boom po kríze z roku 2008 a intenzívny turizmus spojený s obľúbenosťou platforiem typu Airbnb. S bytovú krízou sa potýka aj česká metropola Praha, ktorej nové vedenie označilo riešenie problému za prioritu. Pražská koalícia navrhuje napríklad daňové zľavy pre ľudí, ktorí byty prenajímajú. Vedenie mesta chce tiež zrýchliť dĺžku stavebných konaní, odblokovať takzvané brownfieldy alebo podporiť družstevnú výstavbu. Na západ od Česka sa však objavujú aj oveľa radikálnejšie riešenia.
V Británii sa rúca autopriemysel
31. 5. 2019
Výroba osobných áut v Británii sa minulý mesiac prepadla najviac od globálnej finančnej krízy, pretože továrne obmedzili produkciu kvôli očakávanému odchodu Británie z Európskej únie, ktorý sa nakoniec nekonal. Celková výroba klesla o 44,5 percenta na 70 971 vozidiel. Pokles bol najvyšší od roku 2009, kedy Británia mierila do recesie. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnil zväz výrobcov a predajcov áut SMMT.
Podľa britského spravodajského portálu Guardian zaznamenali výrazný pokles automobilky Jaguar Land Rover, BMW a Peugeot. Automobilky minulý mesiac uzavreli svoje výrobné závody, aby sa vyhli riziku narušenia dodávateľského reťazca v prípade chaotického brexitu bez dohody 29. marca, čo bol pôvodný termín odchodu Británie z EÚ. Termín brexitu bol nakoniec posunutý na 31. októbra, avšak rozhodnutie prišlo neskoro na to, aby automobilky mohli zmeniť svoje pôvodné plány. To podľa SMMT spôsobilo zrútenie výroby. Pokles potom zhoršilo ešte globálne obchodné napätie. Generálny riaditeľ SMMT Mike Hawes vo vyhlásení uviedol, že čísla ukazujú, aký obrovský dopad už mala neistota okolo brexitu na automobilový priemysel, a to ako na podniky tak na zamestnancov. Dlhodobá neistota už podľa neho spôsobila obrovské škody a strach z odchodu z európskeho bloku bez dohody, ktorý zabrzdil celý proces, spôsobil zastavenie investícií, stratu pracovných miest a ohrozuje povesť krajiny.
Spor medzi Rímom a Bruselom sa vyostruje
29. 5. 2019
Náklady na obsluhu talianskeho dlhu v utorok výrazne stúpli druhý deň po sebe. Dôvodom je spor Ríma s Európskou komisiou (EK) pre vysoký deficit. Taliansky vicepremiér Matteo Salvini opäť konfrontačne zareagoval na správy, že EK chce začať konanie proti Taliansku. Salvini uviedol, že Európska únia (EÚ) môže Taliansko pokutovať sumou tri miliardy eur za vysoký dlh a štrukturálny deficit.
Dodal, že použije všetku svoju energiu, aby tomu zabránil. Jeho politické postavenie sa doma posilnilo po eurovoľbách, v ktorých jeho strana Liga vyhrala so ziskom 34,3 percenta. Výnosy talianskych vládnych dlhopisov v utorok vzrástli o 7 až 10 bázických bodov, pričom výnosy 10-ročných dlhopisov sa dostali na 1-týždňové maximum 2,726 percenta. Už v pondelok ich výnosy stúpli o 11 bodov. Náklady na obsluhu talianskeho dlhu zaznamenali v tomto roku najprudší dvojdňový nárast.
Mayová pre brexitový pat končí
27. 5. 2019
Britská premiérka Theresa Mayová 7. júna skončí ako vodkyňa britských konzervatívcov. V čele vlády zostane, kým jej strana nenájde nového lídra, ktorý zároveň povedie kabinet. Mayová odchádza hlavne preto, že sa jej nepodarilo vyviesť Britániu z Európskej únie, čo žiadala väčšina voličov v referende v roku 2016.
„Teraz je mi jasné, že v najlepšom záujme krajiny bude, aby v tejto snahe pokračoval nový premiér,“ povedala Mayová, ktorej sa v Dolnej snemovni trikrát nepodarilo presadiť dohodu o brexite pripravenú britskými a únijnými vyjednávačmi. „Robila som všetko pre to, aby som poslancov presvedčila, aby dohodu podporili. Bohužiaľ sa mi to nepodarilo,“ uviedla končiaca premiérka.