Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Eurofondy uprednostnia projekty, ktoré sú „smart“
19. 6. 2019
Predstavte si, že developer vo vašom meste ide prerábať hlavnú ulicu či budovať úplne novú biznis štvrť. Ešte pred tým, ako do práce nasadí robotníkov a traktory, sa po nej budete môcť poprechádzať vďaka virtuálnej realite. To, čo znie ako vedecká fikcia, je bežný príklad „smart“ projektov pre inteligentné mestá, ktoré v novom programovom období získajú najväčšiu časť eurofondov. O tom, ako štát a samosprávy uvádzajú plány inteligentnejších miest do praxe a s akými problémami sa pritom stretávajú, diskutovali v utorok hostia HNClubu.
Podľa globálnej štúdie OECD je západ Slovenska jedným z regiónov, kde sú pracovné miesta najviac ohrozené nastupujúcou robotizáciou a automatizáciou. Riešením tejto hrozby môže byť práve implementácia inteligentných riešení, nazdáva sa Radoslav Mizera, zakladateľ sociálnej siete pre odborníkov Solved. „Smart v kontexte regiónov znamená nielen nové technológie, ale aj tvorbu pracovných miest,“ vysvetlil Mizera.
Grécko chce presadiť sankcie voči Turecku pre nepovolenú ťažbu plynu
17. 6. 2019
Grécko a Cyprus budú apelovať na členské krajiny EÚ, aby potrestali Turecko, napríklad možným uvalením sankcií, pokiaľ sa potvrdí, že Ankara začala vykonávať prieskumné vrty západne od Cypru, kde objavili ložiská zemného plynu. Uviedol to v nedeľu grécky premiér Alexis Tsipras.
Objav významného ložiska vo východnej časti Stredozemného mora iba umocnil dlhotrvajúce napätie vo vzťahoch medzi Tureckom a gréckou časťou Cypru. Turecká loď na ťažbu plynu kotví vo vodách západne od Cypru od mája. Cyprus a Grécko zhodne tvrdia, že plavidlo neoprávnene zasahuje do cyperskej výlučnej ekonomickej zóny, v ktorej ťažba a využívanie prírodných zdrojov prináleží výhradne Nikózii. Turecko však tvrdí, že oblasť sa nachádza na jeho kontinentálnom šelfe. "Dohodli sme sa... že budúci týždeň uskutočníme prípravy, aby (EÚ) samit prijal príslušné opatrenia, vrátane sankcií, proti Turecku, pokiaľ sa potvrdí, že sa v cyperskej výlučnej ekonomickej zóne vykonávajú vrty," Tsipras povedal novinárom.
EÚ zatiaľ nemá jasnú stratégiu v oblasti dodávok vzácnych zemín
14. 6. 2019
Európska únia nemá zatiaľ jasnú stratégiu, ako zabezpečiť plynulý prísun kľúčových surovín v prípade, že Čína využije zeminy vzácnych kovov v obchodnom spore s USA a ich export výrazne obmedzí. Povedala to vo štvrtok komisárka Európskej únie pre obchod Cecilia Malmströmová.
"Už sme o tom začali diskutovať. Zatiaľ v tejto oblasti nemáme jasnú stratégiu, pretože ide len o varovania," povedala komisárka na konferencii organizovanej ekonomickým inštitútom Bruegel. "Ide však určite o niečo, k čomu je potrebné mať aj naďalej zabezpečený bezproblémový prístup," dodala s tým, že EÚ dúfa, že obchodná vojna medzi USA a Čínou nakoniec do takéhoto štádia nedospeje. Zvyšujúce sa napätie vo vzťahoch Číny a USA vyvolalo obavy, že Peking by mohol využiť svoju dominantnú pozíciu dodávateľa prvkov vzácnych zemín na posilnenie svojho postavenia v obchodnom spore dvoch najväčších ekonomík.
Na Slovensku bude sídliť prvá európska inštitúcia
13. 6. 2019
Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti v Luxemburgu rozhodla o tom, že Bratislava sa stane sídlom Európskeho orgánu práce (ELA). Slovensko o sídlo ELA súperilo s Bulharskom, Lotyšsko a Cyprom.
Sídliť by podľa Rezortu práce mal v okolí autobusovej stanice a novej výstavby biznis centra na Landererovej ulici. Hlavným poslaním ELA bude zlepšiť implementáciu práva EÚ v oblasti cezhraničnej pracovnej mobility a koordinácie sociálneho zabezpečenia. Poskytovať bude napríklad informácie občanom a podnikom o ich právach a povinnostiach pri mobilite, bude koordinovať spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných inšpekcií a zároveň bude pôsobiť ako mediátor v cezhraničných sporoch medzi členskými štátmi.