Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Novú grécku vládu trhy privítali skepticky
10. 7. 2019
Grécko má aj naďalej pokračovať v reformnom úsilí. Takýto odkaz poslali novej vláde nielen finančné trhy, ale aj predseda Euroskupiny Mário Centeno. „Musíme dodržať naše záväzky. Je to jediný spôsob, ako získať dôveryhodnosť,“ reagoval na čísla šéf eurogrupy. „Ak ich porušíme, ako prvá utrpí dôveryhodnosť, čoho výsledkom bude strata dôvery, investícií a napokon aj rastu,“ varoval Centeno.
Júnová hĺbková revízia gréckej rozpočtovej politiky vychádzajúca z jarnej prognózy Európskej komisie ukázala rozdiely medzi fiškálnymi plánmi Bruselu a Atén. Ešte bývalá vláda pod vedením Alexisa Tsiprasa predpokladala, že tento rok dosiahne rozpočet bez započítania nákladov na obsluhu dlhu prebytok vo výške 4,1 percenta HDP. Brusel však vidí primárny prebytok len na úrovni 3,6 percenta HDP.
Prepustení zamestnanci Deutsche Bank dostanú päť miliárd eur
8. 7. 2019
Generálny riaditeľ Deutsche Bank Christian Sewing sa ponáhľa s prípravou záložného plánu, ktorým chce postaviť na nohy upadajúcu nemeckú banku. Počíta aj s výplatou masívneho odstupného prepusteným zamestnancom vo výške až piatich miliárd eur.
Predchádzajúci plán zlúčenia s konkurenčnou Commerzbank stroskotal. Šéf najväčšej nemeckej banky musí rýchlo doladiť detaily svojho avizovaného plánu na rozsiahlu redukciu globálneho biznisu. Plán by mal byť hotový do tohto víkendu, kedy o ňom rozhodne dozorná rada. Razantné prepúšťanie 15 až 20 tisíc zamestnancov najviac postihne divíziu investičného bankovníctva. Hovorí sa o ďalšom prepúšťaní na manažérskych postoch a tiež o vytvorenie jednotky, kam sa "upracú" zlé aktíva. V tejto novej divízii skončia rizikové aktíva vo výške 30 až 50 miliárd eur z celkovo 374 miliárd eur aktív, ktoré banka spravuje. Sú medzi nimi akcie, deriváty s dlhou dobou splatnosti aj úvery po splatnosti. Podľa zdrojov oboznámených s reštrukturalizáciou bude musieť banka vyplatiť 5 miliárd eur v rámci odstupného. Podľa Financial Times ústav tento rok nebude v čiernych číslach, ako čakal, ale prepadne sa do straty. Banka tiež údajne rokuje s regulátormi o znížení povinných kapitálových rezerv.
Únia ustúpila od hrozieb voči Taliansku
5. 7. 2019
Európska komisia ustúpila od hrozieb disciplinárneho konania voči Taliansku. Urobila tak potom, ako Rím prijal opatrenia na zníženie vysokého dlhu a splnil tak podmienky Európskej únie v oblasti fiškálnych pravidiel.
Komisár Európskej únie pre hospodárske záležitosti Pierre Moscovici povedal, že Taliansko zareagovalo na obavy EÚ ohľadne jeho vysokého dlhu, takže podľa Bruselu konanie voči Rímu nie je v súčasnosti potrebné. Dodal, že intenzívny dialóg medzi Európskou komisiou a talianskou vládou v ostatných týždňoch "viedol k tomu, že Rím vyvinul veľké úsilie na splnenie požiadaviek Bruselu". "V tejto fáze tak nie je dôvod na spustenie procedúry nadmerného deficitu voči Taliansku," povedal Moscovici. Dodal však, že Európska komisia bude vývoj v krajine v nasledujúcich mesiacoch pozorne monitorovať. Rím v týchto dňoch oznámil, že vzhľadom na nové ekonomické údaje by rozpočtový deficit v roku 2019 mal byť o vyše sedem miliárd eur nižší, než sa očakávalo v apríli.
Francúzsko zatiaľ nechce ratifikovať dohodu medzi Úniou a Mercosurom
3. 7. 2019
Francúzsko "ešte nie je pripravené ratifikovať" dohodu o obchode, ktorú minulý týždeň uzavreli Európska únia (EÚ) a juhoamerický blok Mercosur po 20 rokoch rokovaní. Oznámila to v utorok hovorkyňa francúzskej vlády Sibeth Ndiayeová. Poukázala pritom na dlhý proces ratifikácie obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou, ktorá trvala roky.
„Urobíme to isté pri krajinách bloku Mercosuru. Pozrieme sa na to detailne a v závislosti od detailov sa rozhodneme. Francúzsko ešte nie je pripravené (dohodu) ratifikovať," povedala Ndiayeová pre spravodajský kanál BFM. Únia koncom minulého týždňa po dvoch desaťročiach rokovaní uzavrela dohodu o voľnom obchode s juhoamerickým blokom Mercosur alebo Spoločný trh juhu (Mercado Común del Sur), ktorý združuje Brazíliu, Argentínu, Uruguaj a Paraguaj. Patrila k nim aj Venezuela, ktorú pre pár rokmi vylúčili pre porušovanie demokratických princípov. Dohoda povedie k odbúraniu ciel a ďalších obchodných prekážok na oboch stranách Atlantiku. Vzájomné otvorenie trhov umožní Európe zvýšiť vývoz áut a strojov do Južnej Ameriky a štátom Mercosuru zase vyviezť viac poľnohospodárskych produktov na starý kontinent. Veľkí európski producenti poľnohospodárskych komodít, ako je napríklad Francúzsko, však majú strach, že sa to negatívne dotkne ich farmárov.