Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Tvrdý brexit ohrozuje existenciu britského automobilového priemyslu
29. 7. 2019
Viacero veľkých automobiliek varovalo pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mal brexit bez dohody na ich operácie. Tvrdý brexit ohrozuje výrobu áut vo Veľkej Británii, varoval v piatok (26. 7.) nového premiéra Borisa Johnsona britský zväz výrobcov a predajcov áut SMMT.
Odchod krajiny z Európskej únie (EÚ) bez dohody predstavuje pre britský automobilový priemysel existenčné nebezpečenstvo a riziko pre výrobu áut v Británii, uviedol SMMT. Johnson, ktorý tento týždeň zasadol do premiérskeho kresla, zintenzívňuje prípravy na neriadený brexit, aj keď podľa vlastných slov dúfa v dosiahnutie dohody s EÚ. „Sme vysoko integrovaní s Európou a brexit bez dohody bude mať za následok vysoké colné náklady a rozvrat, čo ohrozí produkciu, a tiež ešte viac zníži dôveru investorov v Britániu,“ uviedol v liste Johnsonovi šéf SMMT Mike Hawes. „Brexit bez dohody predstavuje existenčné ohrozenie nášho odvetvia.“ Viacero veľkých automobiliek varovalo pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mal brexit bez dohody na ich operácie. Nové clá a byrokracia by narušili ich logistické a produkčné reťazce. Zástancovia brexitu tvrdia, že Nemecko, ktoré je najväčšou európskou ekonomikou, a ktoré do Británie vyváža stovky tisíc áut ročne, urobí všetko preto, aby tento obchod ochránilo.
ECB sadzby nezmenila
26. 7. 2019
Európska centrálna banka (ECB) v súlade s očakávaniami nezmenila nastavenie menovej politiky. Signalizovala však ďalšie uvoľňovanie. Rada guvernérov na svojom štvrtkovom zasadnutí ponechala kľúčový úrok na rekordnom minime nula percent. Sadzba na jednodňové refinančné operácie zostáva na 0,25 percenta a depozitná sadzba na -0,40 percenta.
Rada guvernérov vo svojom vyhlásení uviedla, že sadzby zostanú na aktuálnej úrovni minimálne do konca 1. polroka 2020, v každom prípade dovtedy, kým to bude potrebné na zabezpečenie pokračovania trvalého smerovania tempa rastu spotrebiteľských cien k inflačnému cieľu ECB. ECB sa snaží dosiahnuť v strednodobom horizonte medziročnú mieru inflácie tesne pod dvoma percentami. Rada guvernérov takisto zdôraznila potrebu zachovať dlhší čas vysoký stupeň akomodácie v nastavení menovej politiky, keďže aktuálna aj očakávaná inflácia zostáva pod inflačným cieľom ECB. Rada bude konať, ak strednodobé inflačné vyhliadky budú naďalej zaostávať za jej cieľom, a je pripravená zmeniť nastavenie všetkých svojich nástrojov tak, aby zabezpečila trvalý vývoj tempa rastu spotrebiteľských cien smerom k inflačnému cieľu banky. ECB tiež uviedla, že sa bude snažiť nájsť spôsob, ako utlmiť vplyv negatívnych úrokových sadzieb na banky.
Ako Únia hľadá nové zdroje príjmov
24. 7. 2019
Spoločný prístup k zdaňovaniu uhlíkových emisií by podľa záverov pracovnej skupiny vytvoril efektívnejší a spravodlivejší prístup pre ekonomických hráčov v rámci Únie. Zvýšila by sa právna istota a znížili by sa administratívne náklady.
V závislosti od nastavenia by to mohlo viesť aj k zníženiu diskriminácie medzi európskymi producentmi na domácich a externých trhoch. Napríklad uhlíková daň založená na destinácii (uvalená na spotrebu, nie výrobu) by zabránila strate konkurencieschopnosti EÚ oproti zvyšku sveta. Ďalším z možných zdrojov financovania eurorozpočtu je presunutie príjmov z obchodovania z národných pokladníc. Zvýšila by sa tak priama zodpovednosť. Prehĺbilo by sa prepojenie medzi výnosmi a pôvodcom európskeho systému obchodovania s emisiami.
Čína zavedie clá na oceľ z Európskej únie a ďalších krajín
22. 7. 2019
Čína zavedie antidumpingové clá na dovoz určitých výrobkov z nerezovej ocele z Európskej únie, Japonska, Južnej Kórey a Indonézie. Nové clá sa pohybujú v rozmedzí 18,1 až 103,1 percenta a platiť začnú od 23. júla 2019. Oznámilo to dnes čínske ministerstvo obchodu.
Opatrenia sa týkajú ingotov z nerezovej ocele a za tepla valcovaných plechov z tohto materiálu. Rozhodnutie je výsledkom vyšetrovania z júla minulého roka na základe sťažnosti štátnej spoločnosti Shanxi Taigang Stainless Steel. Vyšetrovatelia podľa ministerstva teraz dospeli k záveru, že k dumpingu pri preverovaných výrobkov došlo a že dumping spôsobuje čínskemu priemyslu podstatné škody. Oba spomínané produkty sa využívajú hlavne ako surovina na výrobu za studena valcovaných výrobkov, ale používajú sa tiež v lodnom staviteľstve, energetike, na železnici a ďalších odvetviach. Čína je najväčším svetovým výrobcom nerezovej ocele, v roku 2018 objem jej produkcie stúpol o 2,4 percenta a dosiahol 26,71 milióna ton. Dovoz výrobkov z nerezovej ocele krajina vlani zvýšila o 53,7 percenta na 1,85 milióna ton, upozornila agentúra Reuters.