Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Kia Motors klesol zisk o takmer 60 percent
27. 4. 2020
Juhokórejská automobilka Kia Motors oznámila za prvý štvrťrok pokles čistého zisku takmer o 60 percent. Spoločnosť zároveň uviedla, že za druhý kvartál počíta v dôsledku pandémie nového koronavírusu ešte s výraznejším poklesom.
Kia v piatok informovala, že za tri mesiace do konca marca zaznamenala čistý zisk 266 miliárd wonov (200,48 milióna eur), čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka znamená pokles o 59 percent. Zisk pred zdanením dosiahol 282 miliárd wonov, čo predstavuje pokles o 70,2 percenta. Klesol aj prevádzkový zisk, a to o 25,2 percenta takmer na 445 miliárd wonov. Bez započítania mimoriadnych položiek však prevádzkový zisk vzrástol o 42,3 percenta. Za výrazným poklesom zisku by mohli byť podľa portálu The Korea Herald náklady spojené so mzdovou dohodou s odbormi. Tržby totiž vzrástli približne o 17 percent na 14,57 bilióna wonov. Pod rast sa podpísali priaznivé kurzové vplyvy a rast predaja SUV, ako Telluride a Seltos, na americkom a indickom trhu. Napríklad predaj v USA sa zvýšil o 8,9 percenta. Celkovo však objem predaja na zahraničných trhoch klesol, a to o 2,6 percenta. Naopak, na domácom trhu predala firma v 1. kvartáli o 1,1 percenta viac áut.
Lídri EÚ chcú spoločný balík na záchranu ekonomík
24. 4. 2020
Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie dnes poverili Európsku komisiu prípravou plánu na oživenie ekonomík, ktorý by mal poskytnúť potrebnú podporu krajinám a hospodárskym odvetviam zasiahnutým koronavírusovou krízou.
Po už štvrtej videokonferencii únijných lídrov to oznámil predseda Európskej rady Charles Michel. Na parametroch chystaného fondu oživenie sa však politici najmä kvôli rôznemu pohľadu na spoločný dlh nezhodli. Podľa Michela naproti tomu podporili skôr navrhnuté stimuly vo výške 540 miliárd eur, ktoré by mali krajiny začať využívať od júna. Politickí vodcovia tiež súhlasili s plánom EK na koordinované uvoľňovanie reštrikcií prijatých kvôli šíreniu pandémie.
Nemecká ekonomika je v hlbokej recesii
22. 4. 2020
Nemecká ekonomika sa nachádza v hlbokej recesii a s rýchlym zotavením sa počítať nedá. Uviedla to v najnovšej správe nemecká centrálna banka, ktorá očakáva, že obmedzenia určené na zmiernenie šírenia nového koronavírusu zostanú v platnosti ešte nejaký čas.
Ekonomická aktivita v Nemecku sa prakticky zastavila po tom, ako vláda od polovice marca pristúpila k rozsiahlym opatreniam na obmedzenie šírenia nového koronavírusu. Aj keď v súčasnosti sa v Nemecku diskutuje o postupnom uvoľňovaní niektorých opatrení, podľa Bundesbank kľúčové obmedzenia zostanú aj naďalej v platnosti. "Je možné, že podstatné obmedzenia potrvajú až do obdobia, než bude dostupné medicínske riešenie problému, ako je vakcína. Z tohto dôvodu nepredpokladáme rýchle a výrazné zotavovanie ekonomiky," uviedla Bundesbank.
Inflácia v eurozóne spomalila na polovicu
20. 4. 2020
Inflácia v eurozóne sa v marci spomalila, pričom oproti vývoju v marci minulého roka dosiahla polovičnú úroveň. Informoval o tom v piatok štatistický úrad Európskej únie Eurostat, ktorý zverejnil konečné údaje. Tie potvrdili predbežný odhad z konca minulého mesiaca.
Spotrebiteľské ceny v eurozóne vzrástli v marci medziročne o 0,7 percenta po februárovej miere inflácie na úrovni 1,2 percenta. Na porovnanie, v marci minulého roka dosiahla miera inflácie 1,4 percenta. Čo sa týka širšej Európskej únie, medziročná inflácia dosiahla v marci 1,2 percenta. Aj v tomto prípade sa tempo rastu spotrebiteľských cien spomalilo, keď vo februári vzrástli o 1,6 percenta. O 1,6 percenta sa spotrebiteľské ceny v EÚ zvýšili medziročne aj v marci minulého roka.