Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ekologická poľnohospodárska výroba
23. 9. 2020
Cieľom nového zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe je určiť príslušný orgán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v Slovenskej republike podľa nariadenia (EÚ) 2018/848 a podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách.
Zákonom sa majú ustanoviť orgány štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby. Nový zákon súčasne upravuje povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, povinnosti inšpekčných organizácií a označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby, uvedeným v prílohe zákona.
Žiadatelia o vykonanie vstupného preverenia, žiadatelia o registráciu ekologickej poľnohospodárskej výroby v registri prevádzkovateľov, prevádzkovatelia ekologickej poľnohospodárskej výroby, inšpekčné organizácie, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave.
Návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh v spolupráci s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave.
Zákon teda upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, t. j. jednak ústredného orgánu, ktorým je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a jednak príslušného orgánu, ktorým je Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave. Upravujú sa práva a povinnosti osôb vykonávajúcich ekologickú poľnohospodársku výrobu, ak to vyžaduje podrobnejšie rozpracovanie práv a povinností ustanovených právne záväznými aktmi Európskej únie a tiež ak to vyžaduje ich implementácia. Upravuje sa aj výkon vstupného preverenia predpokladov pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, ktoré má slúžiť na preverenie predpokladov dotknutého žiadateľa na to, aby mohol požiadať o zápis do registra prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Podrobne sa upravuje vedenie registra prevádzkovateľov, registra inšpekčných organizácií, výkon úradnej kontroly ekologickej poľnohospodárskej výroby u prevádzkovateľov, práva a povinnosti inšpekčných organizácií, ak to vyžaduje podrobnejšie rozpracovanie práv a povinností ustanovených právne záväznými aktmi Európskej únie a tiež ak to vyžaduje ich implementácia. Upravuje sa označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby tak, ako to umožňuje nariadenie (EÚ) 2018/848. Upravujú sa skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby a sankcie za ich spáchanie na účely vynútenia pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby ustanovených právne záväznými aktmi EÚ a týmto zákonom.
Poskytovanie informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru
23. 9. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru schválený 17. 9. 2020, sa má zabezpečiť taká úprava, aby odrážala aktuálny stav ako aj zmeny, ktoré prinieslo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).
Jednou zo zmien, ktoré prináša nariadenie (EÚ) 2019/515 je možnosť hospodárskeho subjektu vydať dobrovoľné vyhlásenie o vzájomnom uznávaní na účely jednoduchšieho uplatnenia pravidla vzájomného uznávania v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v ktorom plánuje sprístupniť výrobok, ktorý nie je regulovaný harmonizovanými právnymi predpismi Európskej únie avšak, ktorý už bol uvedený na trh v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore v súlade s požiadavkami, ktoré sa na neho v danom členskom štáte vzťahujú. Zmena § 10 vyplýva z potreby aplikačnej praxe doplniť orgány štátnej správy ako aj iné subjekty súkromného sektora medzi oznamovacie subjekty, ktoré rovnako ovplyvňujú a rozhodujú o vzniku prekážok voľného pohybu tovaru na území Slovenskej republiky a ktoré môžu viesť k vážnemu narušeniu voľného pohybu tovaru.
Zákon upravuje práva a povinnosti úradu a orgánu samosprávy pri poskytovaní informácií o prekážke voľného pohybu tovaru podľa nariadenia Rady (ES) č. 2679/98 zo 7. decembra 1998 o fungovaní vnútorného trhu vo vzťahu k voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátmi a práva a povinnosti úradu a zodpovedného orgánu pri oznamovaní návrhu technického predpisu na medzinárodnej úrovni podľa Dohody o technických prekážkach obchodu a Dohody o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení.
Banky pod dohľadom ECB dostanú úľavu 73 miliárd eur
18. 9. 2020
Európska centrálna banka vo štvrtok poskytla bankám v eurozóne úľavu v hodnote 73 miliárd eur v podobe zmiernenia kľúčovej kapitálovej požiadavky, aby im pomohla udržať tok úverov počas pandémie nového koronavírusu.
Celkovo 115 bánk v euroregióne, na ktoré priamo dohliada ECB, bude môcť dočasne do konca júna 2021 vylúčiť časť zo svojej zadlženosti voči centrálnym bankám z výpočtu svojho ukazovateľa leverage ratio. Podľa ECB toto vylúčenie zvýši tzv. pákový pomer (leverage ratio) o približne 0,3 percentuálneho bodu, čo na základe ostatných dostupných údajov z konca marca predstavuje zhruba 73 miliárd eur. „Situácia vyvolaná pandémiou nového koronavírusu ovplyvnila všetky ekonomiky eurozóny bezprecedentným a hlbokým spôsobom,“ uviedla ECB, podľa ktorej táto situácia „vyústila do pretrvávajúcej potreby vysokého stupňa prispôsobenia menovej politiky“.
Zdroje z Únie musí Slovensko čerpať rýchlejšie
16. 9. 2020
Administratívne bariéry a neexistencia priemyselnej stratégie môžu spôsobiť, že európske zdroje nevyčerpáme, tvrdí prezident Slovenskej asociácie finančníkov Andrej Révay. Slovensko dostane v najbližších siedmich rokoch od Bruselu takmer 44 miliárd eur.
Dokážeme túto sumu vôbec vyčerpať? Slovensko patrí medzi najúspešnejšie nové krajiny EÚ z hľadiska ekonomickej konvergencie, pričom však jej gro prebiehalo do roku 2010 priemerne 3,1 percenta ročne. Odvtedy je to už iba okolo jedného percenta. V poslednom čase sa tak konvergencia výrazne spomaľuje. Hlavnou príčinou je, že Slovensko od roku 2010 urobilo veľmi málo štrukturálnych reforiem. V rebríčkoch konkurencieschopnosti buď stagnuje, alebo zaostáva, pričom okolitý svet napreduje.