Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ministerstvá musia do septembra posúdiť schopnosť vyčerpať eurofondy
25. 6. 2021
Do konca septembra musia ministerstvá posúdiť svoju schopnosť vyčerpať eurofondy za programové obdobie 2014 - 2020 do konca roka 2023. Ak ministerstvá ako riadiace orgány zistia, že prostriedky nestihnú vyčerpať, musia vláde navrhnúť realokáciu do iných oblastí v rámci operačných programov. V stredu to povedala ministerka investícií a regionálneho rozvoja Veronika Remišová.
„Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI) SR bude dohliadať na túto povinnosť. Zároveň, ako sankciu za nedostatočné čerpanie, bude MIRRI navrhovať zníženie alokácií zle čerpajúcim rezortom na nové programové obdobie 2021 - 2027,“ uviedla po rokovaní vlády Remišová.
Na stredajšie rokovanie vlády predkladali rezorty správu o stave čerpania vo svojich programoch.
Za čerpanie eurofondov sú na základe európskej legislatívy zodpovedné jednotlivé ministerstvá ako riadiace orgány. Je ich úlohou zabezpečiť, aby boli zdroje čerpané efektívne.
Predchádzajúca vláda čerpala k marcu 2020 eurofondy len na úrovni necelých 30 percent. Aby sa situácia zmenila, pripravilo MIRRI už päť balíkov zjednodušení eurofondových procesov a zjednotilo pravidlá verejného obstarávania, ktoré zrýchľujú čerpanie.
Už minulý rok sa vďaka tomu podarilo dosiahnuť, že žiadne peniaze z hlavných programov neprepadli. Z desiatich operačných programov má minimálne alokácie na tento rok v júni splnených už polovica.
Tento rok má však vláda ambíciu čerpanie oproti pôvodným plánom zrýchliť, aby sa zmenšil tlak na rezorty v rokoch 2022 a 2023.
V
Bitka o miliónový balík z Bruselu má víťaza
21. 6. 2021
Otázka, kto bude zásobovať teplom obyvateľov hornonitrianskeho regiónu a urobí tam tak jeden z dôležitých krokov na ceste k transformácii z hnedej na zelenú energiu, je už vyriešená
Rozhodovalo sa medzi gigantom, Slovenskými elektrárňami, a partnerským projektom mesta Prievidza a Hornonitrianskych baní. V súčasnosti túto oblasť zásobuje teplom uhoľná elektráreň Nováky, čo sa však v roku 2023 skončí spolu so štátnou dotáciou uhlia. Hľadalo sa nové riešenie. Poslanci v Prievidzi ešte vlani v decembri zahlasovali za alternatívu mestskej firmy a baníkov. Problém bol však v tom, že nemala osvedčenie od ministerstva hospodárstva, čo bola aj výhrada protistrany, Slovenských elektrární.
V
Brusel predal prvé dlhopisy na financovanie fondu obnovy
18. 6. 2021
Európska komisia (EK) získala na kapitálovom trhu z predaja 10-ročných dlhopisov prvých 20 miliárd eur na financovanie plánu obnovy po koronakríze, uviedla v utorok podvečer šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Náklady na obsluhu dlhu sú s úročením menej než 0,1 percent mimoriadne nízke. EK by mala do konca roka na trhu umiestniť dlhopisy v objeme 100 miliárd eur.
Európska únia v minulom roku schválila program obnovy v objeme 750 miliárd eur, 800 miliárd eur v cenách upravených o infláciu, uviedla Leyenová. Finančné prostriedky majú pomôcť prekonať škody spôsobené pandémiou.
Program bude financovaný predajom spoločných dlhov, ktoré sa budú splácať až do roku 2058. Štáty Únie plán minulý týždeň oficiálne ratifikovali, čo bol predpoklad pre začiatok predaja dlhopisov.
Členské štáty EÚ by mali dostať prvé peniaze z fondu obnovy v júli. Časť z nich bude poskytnutá vo forme grantov, časť vo forme lacných úverov.
Vlády museli EK predložiť detailné plány, ako peniaze použijú. EK by prvé plány mala schváliť v stredu. Leyenová potom prvé rozhodnutia osobne doručí v Portugalsku a Španielsku. Potom by podľa vlastných slov mala tento týždeň ešte cestovať do Grécka, Dánska a Luxemburska.
V
Brusel predal prvé dlhopisy na financovanie fondu obnovy
16. 6. 2021
Európska komisia (EK) získala na kapitálovom trhu z predaja 10-ročných dlhopisov prvých 20 miliárd eur na financovanie plánu obnovy po koronakríze, uviedla v utorok podvečer šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Náklady na obsluhu dlhu sú s úročením menej než 0,1 percent mimoriadne nízke. EK by mala do konca roka na trhu umiestniť dlhopisy v objeme 100 miliárd eur.
Európska únia v minulom roku schválila program obnovy v objeme 750 miliárd eur, 800 miliárd eur v cenách upravených o infláciu, uviedla Leyenová. Finančné prostriedky majú pomôcť prekonať škody spôsobené pandémiou.
Program bude financovaný predajom spoločných dlhov, ktoré sa budú splácať až do roku 2058. Štáty Únie plán minulý týždeň oficiálne ratifikovali, čo bol predpoklad pre začiatok predaja dlhopisov.
Členské štáty EÚ by mali dostať prvé peniaze z fondu obnovy v júli. Časť z nich bude poskytnutá vo forme grantov, časť vo forme lacných úverov.
V