Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko získalo z eurofondov takmer 800 miliónov eur
1. 3. 2021
Ministerka Veronika Remišová avizovala balík eurofondov, ktorý Slovensko získa na boj proti kríze spojenej s pandémiou.
Celkovo Slovensko získa 780 miliónov eur v rámci programu RE-ACT. Tie sa budú čerpať ešte v tomto programovom období a teda do konca roku 2023.
Prvé výzvy by mali byť podľa Remišovej vyhlásené v máji alebo júni. "Cieľom je, aby to boli rýchle projekty, všetky musíme stihnúť do konca roka 2023," povedala ministerka.
"Tieto peniaze môžeme použiť na revitalizáciu, obnovu ekonomiky a udržanie pracovných miest," skonštatovala na záver Remišová.
Najviac, až 65 percent z tohto balíka pôjde do operačného programu ľudské zdroje. Veľká časť z toho pôjde na podporu a udržanie pracovných miest, čiže takzvaný kurzarbeit. Ďalšie prostriedky budú investované do projektov na vytvorenie nových pracovných miest.
Ďalších 247 miliónov eur by malo ísť na podporu regiónov (Integrovaný regionálny operačný program), teda napríklad na verejnú dopravu a cyklotrasy, na verejnú zeleň, regionálne školstvo, kultúrnu infraštruktúru či zateplenie domov.
Z balíčka dodatočných peňazí chce Slovensko podporiť aj ľudí v prvej línii boja s pandémiou nového koronavírusu prostredníctvom zvýšenia alokácií do Operačného programu Efektívna verejná správa, a to o 108 miliónov eur.
Ďalších 24 miliónov eur pôjde na podporu ohrozených skupín v rámci Operačného programu potravinovej a základnej materiálovej pomoci, presnejšie na potravinové a hygienické balíčky.
Peniaze dostane Slovensko v dvoch fázach – k 12. februáru 2021 je k dispozícii 616 miliónov eur a zvyšných 164 miliónov eur príde v roku 2022.
V
Obnova ekonomiky musí byť zelená
22. 2. 2021
Z európskeho plánu obnovy k nám najbližších šesť rokov prídu prostriedky za takmer sedem miliárd eur, ktoré sú však podmienené reformami a s dôrazom na ekologické investície.
Na Slovensko poputuje z Bruselu v najbližších šiestich rokoch v rámci plánu obnovy a odolnosti viac ako 6,6 miliardy eur. Náš rezort financií pripravil plán, v ktorom vytýčil päť prioritných oblastí, do ktorých tieto peniaze Slovensko investuje. Ide o vzdelávanie, zdravotníctvo, zelenú ekonomiku, digitalizáciu štátu a vedu spolu s vývojom a výskumom. Peniaze však nedostaneme zadarmo. Európska komisia financie vo forme úverov podmieňuje reformami, ktoré by mali štátom Únie priniesť väčšiu odolnosť a výhodu konkurencieschopnosti nielen v rámci nášho bloku, ale tiež v rámci celého sveta.
V
Amsterdam získal titul: je burzovou jednotkou
15. 2. 2021
Londýnske City stratilo zo svojho lesku. Srdce finančného sektora celej Británie v januári prišlo o pozíciu najväčšej burzy v Európe. Z pomyselného trónu ju zosadil Amsterdam.
Podľa údajov spoločnosti Cboe Europe sa na holandských platformách zobchodovali v januári denne akcie v hodnote 9,2 miliardy eur, čo je v porovnaní s decembrom štvornásobne viac. V prípade Londýna tento ukazovateľ dosiahol v prvom mesiaci tohto roka 8,2 miliardy eur. Na porovnanie, vlani sa v britskom hlavnom meste denne vymieňali cenné papiere v priemere za 17,5 miliardy eur.
V
Nákupy z Británie sú už značne drahšie
12. 2. 2021
Naplniť virtuálny košík v e-shope, potvrdiť objednávku, zaplatiť a už len čakať na kuriéra. Takto fungovali nákupy z Británie až do brexitu. Teraz už kuriér pri dverách nezazvoní. Najprv doručovateľ klienta vyzve, aby si splnil daňové a colné povinnosti súvisiace s objednaným tovarom. Pre nákup tovaru zo Spojeného kráľovstva totiž platia rovnaké pravidlá ako pri tretích krajinách, akými sú napríklad Čína alebo USA.
„Znamená to, že zákazník musí vypísať potrebné dokumenty a dať ich colnému úradu. Clo sa síce vďaka dohode neplatí, pri dovoze z Británie sa však aplikuje daň z pridanej hodnoty.
V