Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Česku padol ďalší dodávateľ energií
19. 11. 2021
Energetická kríza si v Česku vyžiadala ďalšiu obeť. Po spoločnostiach Bohemia Energy, Kolibřík Energie a A-Plus končí ďalší dodávateľ energií, firma Ray Energy. Tá ukončenie činnosti oznámila v utorok 16. novembra. Ako uviedol portál e15.cz, ktorý sa odvolal na CNN Prima News, zákazníci však neprejdú automaticky k dodávateľom poslednej inštancie. Osloví ich firma SPP CZ, u ktorej Ray Energy zabezpečila svojim zákazníkom možnosť dodávok energií. Do piatka by mala poslať ponuku a zabezpečiť prevod odberného miesta.
"Stále sme verili, že sa nám súčasnú situáciu na energetickom trhu podarí prekonať. Čakali sme, že vo chvíli, keď do Európy začne prúdiť plyn z Ruska, začne sa energetický trh postupne stabilizovať. Naše predpoklady sa však nenaplnili," uviedli v liste zákazníkom majitelia Ray Energy Petr Soustružník a Iveta Bicková. Ako dodali, fungovanie za takto nepredvídateľných podmienok už pre nich nie je možné.
Ray Energy dodávala elektrinu takmer 2 500 zákazníkom a plyn zhruba 480 odberateľom. Spoločnosť sa tak radí medzi menších dodávateľov. Oznámenie o ukončení dodávok dostal OTE od spoločnosti v utorok v popoludňajších hodinách.
V
Ekonomika Únie zrýchľuje. Slovensko je však na chvoste
17. 11. 2021
Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku vzrástla podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 2,1 percenta, čo je nepatrne viac ako v druhom štvrťroku, kedy rast predstavoval dve percentá.
V spresnenej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat, ktorý tak potvrdil svoj rýchly odhad z konca októbra. Rast v eurozóne potom zrýchlil na 2,2 z predchádzajúcich 2,1 percenta.
Slovenská ekonomika si v treťom štvrťroku polepšila medziročne o 1,3 percenta, je to druhý najhorší výsledok z krajín Európskej únie. Horšie je na tom len Bulharsko s 0,4 percentným rastom.
V medziročnom porovnaní rast prudko spomalil, dôvodom sú ale najmä jednorazové dopady pandémie. Proti tretiemu štvrťroku vlani hrubý domáci produkt v krajinách Európskej únie vzrástol o 3,9 percenta, zatiaľ čo v druhom štvrťroku medziročné tempo rastu dosiahlo 13,7 percenta. Podobne rast za eurozónu spomalil na 3,7 z predchádzajúcich 14,2 percenta.
V
Európske akcie dosiahli nový rekord
12. 11. 2021
Európske akcie uzavreli dnešné obchodovanie na rekorde predovšetkým vďaka ziskom ťažobných spoločností. Pre tie je dôležitá situácia v Číne, a preto sa im uľavilo, keď krachom ohrozený čínsky developerský gigant China Evergrande včas splatil úroky z úveru.
Paneurópsky akciový index STOXX 600 pridal 0,3 percenta na maximum 485,29 bodu. Samotný ťažobný sektor ťažil z rastu cien surovín, posilnil o 3,7 percenta, a zaznamenal tak svoj najlepší deň za posledné štyri mesiace.
Najvyšší zisk - 5,9 percenta - vykázal ťažiar Anglo American PLC po tom, čo konkurenčný ťažiar diamantov, ruská Alrosa, vykázal skokový zisk, a výrazne oživil celosvetový dopyt po diamantoch.
Vyšším ziskom ale bránili obavy z rastúcej globálnej inflácie. Tie posilnili stredajšie údaje zo Spojených štátov, kde sa miera inflácie v októbri zvýšila viac, než sa čakalo.
Podľa údajov spoločnosti Refinitiv stúpnu zisky firiem zahrnutých do STOXX 600 v treťom štvrťroku medziročne o 60,7 percenta na 104,4 miliardy eur, čo je vyšší odhad, než firma zverejnila pred týždňom.
Goldman Sachs zvýšila svoj 12-mesačný cieľ pre index STOXX 600 na 530 bodov z 520 bodov. Podľa tejto investičnej firmy sa európske podniky ukázali byť odolné voči zádrhom v dodávateľských reťazcoch.
V
Nová česká vláda nakročí smerom k euru
8. 11. 2021
Hoci možno budúca česká vláda koalícií Spolu a PirSTAN neprijme euro, predsa len do Bruselu z Prahy zaveje sviežejší vietor. Podľa informácií portálu Lidovky.cz je súčasťou koaličnej dohody, ktorú v utorok uzavrela pätica strán, výrazná novinka pre firmy.
Tie by mali získať možnosť viesť účtovníctvo a daňovú evidenciu v eurách, čo by uvítali najmä vývozcovia. Tí totiž s výnimkou miezd a energií platia väčšinu položiek v eurách. Všetko však musia preúčtovať, aby zistili, či sú vôbec v zisku alebo strate spôsobenej výkyvom kurzu.
„Viesť účtovníctvo v eurách, alebo všeobecne v takzvanej funkčnej mene, je pre mnohé podniky dobrá vec. Pomáha to veľa spoločnostiam, ktoré sú exportne alebo importne zamerané. Pokiaľ účtujete v korunách, lietajú vám tam stále kurzové rozdiely. Stále prepočítavate eurá na koruny. To potom ovplyvňuje aj výsledok hospodárenia,“ povedala Petra Pospíšilová, prezidentka Komory daňových poradcov.
Sektor biznisu nápad kvituje. „Je to naša dlhodobá požiadavka, ktorá by mnohým firmám zjednodušila vykazovanie a znížila administratívnu záťaž,“ uviedol Radek Špicar, viceprezident Zväzu priemyslu a dopravy.
V