Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Výmena meny na Slovensku podľa Komisie prebehne hladko
15. 12. 2008
Šestnástou krajinou eurozóny sa Slovensko stane o necelé tri týždne. Podľa správy, ktorú prijala Európska komisia by výmena mala prebehnúť hladko.
Pojem
eurozóna označuje skupinu 12 členských štátov Európskej únie, ktoré zaviedli 1.
januára 2002 spoločnú menu euro - €. Na
národnej úrovni bude euro používať 323 miliónov Európanov. K etickým iniciatívam na ochranu
spotrebiteľov sa na Slovensku zapojilo takmer 16 tisíc inštitúcií: obchodov, prevádzok služieb, miestnych,
regionálnych a správnych orgánov, ktoré sa zaviazali, že ceny po zavedení eura
nebudú zvyšovať.
Lídri Európskej únie sa zhodli v názore na bankový sektor
12. 12. 2008
Podľa nich treba od bankového sektora, ktorý krízu spôsobil, tvrdo vyžadovať, aby sa správal opäť tak, ako sa to od neho očakáva, teda poskytoval pôžičky, financoval projekty a zabezpečoval hospodársky život.
Plán slovenskej vlády je v súlade s predloženými návrhmi
stimulov zameraných na podporu hospodárstva v Európskej únii.
Európska komisia navrhla na podporu hospodárstva zhruba 200
miliárd eur. 170 miliárd má pripadnúť na ekonomické stimuly zo strany členských
krajín, ďalších 30 miliárd má ísť rovnakým dielom z rozpočtu ĚÚ a od Európskej
investičnej banky. Pri poskytovaní
týchto prostriedkov sa bude zohľadňovať východisková pozícia jednotlivých
krajín.
Recesia pravdepodobne zasiahne celý svet
11. 12. 2008
Svetová banka naznačuje, že kríza zasiahne celý svet.
Krízou budú rovnako postihnuté rozvinuté ako aj
vyvíjajúce sa krajiny. Banka tvrdí, že aj keď sa podniknú veľmi silné opatrenia
a vlády sa budú snažiť napraviť zlý stav bankových a finančných inštitúcií
zásahmi, viaceré krajiny sa dostanú do nemalých problémov. Banka krajinám
odporúča, aby sa v takom prípade obrátili o pomoc na Medzinárodný menový fond.
Európska únia a internet
10. 12. 2008
Pripojenie na internet má v Európskej únii priemerne 93 % podnikov s minimálne desiatimi zamestnancami. 81 % z nich využíva širokopásmové pripojenie.
Pripojenie na internet má takmer každá holandská a fínska firma – čiže 99 %. O
jedno percento menej je to v Belgicku, Rakúsku a Slovinsku. Širokopásmové
pripojenie je najrozšírenejšie v
Španielsku, Francúzsku a Fínsku, kde ho používa 92 % podnikov.
Pripojenie na Slovensku má 96 % spoločností, širokopásmový internet využíva 79
% z nich.
Priemerne 64 % spoločností má vlastné webstránky. Spomedzi tých, ktoré majú
vlastnú webstránku poskytuje 57 % katalóg produktov, 26 % ponúka možnosť online
objednávok a 10 % platby cez internet.