Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zmenárnici v Čechách zarábajú na slovenskej korune
7. 1. 2009
Časť zmenárnikov v Českej republike stavila na to, že Česi, ktorí majú nejaké slovenské koruny, budú ochotní zbaviť sa ich za zlomok skutočnej hodnoty, aby nemuseli vycestovať.
Niektorí zmenárnici za
tisíc slovenských korún vyplácajú len 500 českých korún a lacno získané
slovenské koruny vymenia na Slovensku za eurá. Jedno euro ich po tejto
transakcii vyjde len na 15 Kč. Nevýhodné kurzy sú aj v zmenárňach v Prahe,
Brne, Ostrave či Olomouci. Česká národná banka, ktorá spomedzi českých bánk
jediná prijíma slovenské koruny, však do kurzov v zmenárňach nezasahuje.
Bratislava nedosahuje návštevnosť svetových hlavných miest
7. 1. 2009
Podľa Euromonitora sa naše hlavné mesto umiestnilo v počte navštívených turistov až na 149. mieste (navštívilo ho "len" 462 tisíc turistov). Problém s návštevnosťou mali aj maďarská Budapešť a poľská Varšava.
Najobľúbenejší
je Londýn - vyše 15 miliónov turistov, nad hranicu desiatich miliónov
zahraničných turistov sa dostali Hongkong, Bangkok a Singapur. Menej ako desať miliónov turistov navštívilo
Paríž (5. miesto) aj Rím (10. miesto). Prahu
(19. miesto) navštívilo vyše 4 milióny turistov.
Prognózy
hovoria o tom, že ekonomická nestabilita v budúcnosti oslabí pozície Európy v prospech ázijských metropol.
(Zdroj: EUROMONITOR, SME)
Nový audiovizuálny zákon vo Francúzsku
5. 1. 2009
Od 1. januára platí vo Francúzsku nový audiovizuálny zákon, ktorý má zabezpečiť, aby francúzske média do roku 2011 postupne zrušili reklamu.
Okrem zákazu vysielania reklám sa má zmeniť aj organizácia štátnej
televízie a z piatich verejnoprávnych staníc sa má vytvoriť jeden podnik.
Euro má tridsaťnásobne vyššiu kúpnu silu ako koruna
3. 1. 2009
Ľudia si budú musieť zvyknúť, že jedno euro má oveľa vyššiu hodnotu ako jedna koruna. Euromince sa podobne ako prvé eurobankovky "narodili" v roku 2002.
Na rubových
stranách euromincí majú jednotlivé štáty svoje národné motívy. Slovensko má na svojich eurominciach tri
motívy. Predné strany s nominálnou hodnotou sú pre jednotlivé typy mincí
rovnaké.
Eurobankovky sa líšia veľkosťou, farbou a architektonickými štýlmi, ktoré sú
na nich zobrazené. Pre prednú stranu
bankoviek sú charakteristické brány, pre zadnú mosty.
Bankovky a mince majú tendenciu "migrovať". Keďže eurobankovky a
euromince platia v celej eurozóne, do emitujúcich, teda národných centrálnych
bánk sa nemusia vracať.
Eurové bankovky však predsa majú čosi "národné". Je to písmeno
pred sériovým číslom bankoviek. Tie, ktoré sa tlačia pre Slovensko, majú
písmeno E, susedné Rakúsko má N a Nemecko X.