Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Preháňanie a mystifikácia patri k znakom českej kultúry
14. 1. 2009
Plná zodpovednosť za nedodržanie zadania a sľubu pri projekte Entropa je na umelcovi Davidovi Černom. David Černý si mená zástupcov z ostatných členských krajín, ktorí mali byť do projektu zapojení, vymyslel a do detailov prepracoval aj ich vymyslené životopisy.
Podľa Černého preháňanie
skutočnosti a mystifikácia patria k znakom českej kultúry a vytváranie
falošných identít je jednou zo stratégií. Vo vyhlásení ďalej uviedol, že on a
jeho spolupracovníci chceli zistiť, či sa Európa dokáže sama na sebe zasmiať.
Oficiálne odhalenie Entropy by sa malo konať zajtra, ČR však
zatiaľ ďalší postup prehodnocuje.
O Európskej únii sú najlepšie informovaní mladí Slováci
13. 1. 2009
Vyplýva to z medzinárodného prieskumu, ktorý bol uskutočnený v piatich krajinách Európy - v Rakúsku, Českej republike, Maďarsku, na Slovensku a v Slovinsku.
Do prieskumu sa zapojila mládež od 12 do 24 rokov s prístupom na
internet a uskutočnil sa v lete 2008. Vstup do EÚ za správny označilo až 75 percent mladých
Slovákov. Mladí Slováci (až 84 percent) sú aj najviac ochotní pracovať v
zahraničí.
Energetici pochybujú, opozícia chápe
12. 1. 2009
Slovensko sa chystá porušiť prístupovú dohodu k EÚ. V snahe udržať stabilitu výroby elektrickej energie sa slovenská vláda rozhodla spustiť druhý reaktor v Jaslovských Bohuniacich, ktorý bol zavretý 31. decembra 2008.
Súčasnú energetickú situáciu
označuje vláda za krízovú.
Vládna opozícia až na pár výnimiek, proti takémuto rozhodnutiu
neprotestuje. Tvrdo protestovať sa chystá rakúsky minister životného
prostredia. ˇ
Bulharsko, ktoré plynová kríza zasiahla ešte dramatickejšie,
tiež naznačilo možnosť spustenia jedného z reaktorov atómovej elektrárne.
Európska centrálna banka bude rokovať o úrokových sadzbách
12. 1. 2009
Európska centrálna banka (ECB) bude 15. januára opäť rokovať o nastavení kľúčových úrokových sadzieb. Na tomto rokovaní bude prvýkrát plnohodnotne zastúpené aj Slovensko ako 16. člen eurozóny.
Analytici očakávajú,
že nižšia ako očakávaná inflácia a zhoršujúci sa ekonomický sentiment prinútia
ECB k ďalšiemu zníženiu úrokových sadzieb až na úroveň 1 % zo zúčasnej úrovne 2,5 %.