Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Lídri EÚ nerobia dosť v boji proti hospodárskej kríze
18. 2. 2009
Obvinili ich z toho členovia národných parlamentov. Kritika zaznela hlavne od člena francúzskeho Národného zhromaždenia, ktorý označil opatrenia proti recesii za "ťažko badateľné" a tie, ktoré sa prijímajú na národnej úrovni nie sú harmonizované. Opatrenia sú oproti tým prijatým v USA len "nesmelou odpoveďou".
Predseda Európskej komisie síce nespochybnil toto hodnotenie
ale objasňoval dôvody, pre ktoré sa
európsky plán obnovy nemôže rovnať americkému. Je 27 členských krajín, z
ktorých niektoré sú členmi eurozóny a niektoré nie. Sú krajiny, ktoré sú vo
vážnej recesii a krajiny s kladným rastom HDP.
Iné krajiny dostávajú pomoc zo záchranného plánu od EÚ. Politicky ani intelektuálne nie je ľahké
prísť s programom, ktorý pokryje 27 rôznych scenárov.
Šéf európskej exekutívy poradil poslancom, aby sa odpovedí
dožadovali u národných vlád.
Kompromisný návrh tzv. telekomunikačného balíka zatiaľ neexistuje
18. 2. 2009
Rada ministrov telekomunikácií sa na včerajšom neformálnom zasadnutí nedohodla.
Na stole sú
dve možné riešenia:
- prvé hovorí o práve
veta pre Komisiu, ktoré by sa však muselo opierať o súhlas združenia európskych
regulátorov telekomunikácií (v praxi by to znamenalo, že právo veta by Komisia
nemala ako uplatniť),
- druhé ponecháva Komisii
rovnaké miesto ako doteraz. Komisia teda bude môcť aj naďalej vynášať iba odporúčania (v
prípade, že nebude spokojná s rozhodnutím ktoréhokoľvek národného regulátora).
Ďalším sporným bodom je
prerozdelenie frekvencií rádiového spektra, ktoré sa uvoľnili ako dôsledok
digitalizácie vysielanie. Jednotná pozícia neexistuje ani v otázke, či by malo
ísť o proces regulovaný na európskej alebo národnej úrovni.
Európski ministri telekomunikácií poverili České
predsedníctvo, aby predstavilo návrh kompromisu pre vyjednávania medzi Radou a
Európskym parlamentom.
Zhoda medzi členskými krajinami vládne v tom, že nový
regulačný rámec pre prijatie telekomunikačného balíka by mal vytvoriť podmienky
pre investície do novej infraštruktúry.
Termín referenda Írsko oznámi do júna
17. 2. 2009
Írsko oznámi termín referenda o Lisabonskej zmluve do konca predsedníctva Českej republiky.
Na decembrovom summite
Európskej rady sa hlavy členských štátov a vlád zaviazali poskytnúť Írsku záruky v oblastiach, z ktorých mali írski občania najväčšie obavy.
Podľa súčasných prieskumov by za zmluvu hlasovalo 51 % občanov.
Lisabonská zmluva vstúpi do platnosti až po
ratifikácii všetkými členskými štátmi.
Európa by mala bojovať proti odlesňovaniu
16. 2. 2009
Poslanci Európskeho parlamentu by dnes mali rokovať o rezolúcii, podľa ktorej by sa časť príjmov z obchodovania s emisiami mala vyčleniť na posilnenie politík zameraných proti odlesňovaniu.
Návrhom správy o boji proti odlesňovaniu sú maďarský a
rumunský poslanec. Ak výbor text schváli, plénum môže o ňom hlasovať v júni.
Prijatie rezolúcie nebude mať priamy vplyv na doterajšie politiky EÚ pre boj s
klimatickými zmenami, ale bude ovplyvňovať ďalší vývoj.
Jeden z autorov ako dôvod pre začatie tohto pôsobenia
uviedol, že každý rok zmizne trinásť miliónov hektárov lesa, čo sa rovná územiu
Grécka. Podľa poslanca je preto potrebné viac sa zamerať na ochranu lesov v
Európe.