Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Znárodňovanie bánk má podporu v USA aj EÚ
25. 2. 2009
Podpora úplného znárodnenia slabých bánk a poisťovacích firiem v USA rastie. Podnet na to, aby vlády mohli prebrať kontrolu nad bankami v snahe zabrániť kolapsu kľúčových finančných inštitúcií má dnes dať aj Európska komisia. Avšak len v prípade, keď nebude iná možnosť.
Brusel dal možnosť
znárodnenia bánk na zváženie v tých prípadoch, keď je ich reštrukturalizácia
nemožná. Ide o veľkú zmenu v postoji predsedu Komisie José Manuela Barrosu a
jeho tímu. Doteraz vystupovali ako neoblomní zástancovia
slobodnej trhovej ekonomiky.
Komisia však prízvukuje, že znárodnenie považuje za poslednú možnosť. Bolo
vytvorených niekoľko požiadaviek,
ktoré musí spĺňať banka vhodná pre štátnu pomoc. Od zachránených bánk sa v
budúcnosti môže vyžadovať striktná kontrola dividend a odmeňovania manažérov a
tiež zmenšenie podnikateľských jednotiek.
Jednotný európsky vzdušný priestor
24. 2. 2009
Napriek nejednotným názorom pristúpi Európsky parlament a Rada k prvej rozprave o Jednotnom európskom vzdušnom priestore (Single European Sky).
Rýchlu
implementáciu horlivo očakáva nielen letecký sektor, ale aj spoločný výskumný
projekt SESAR. V súčasnosti je vzdušný priestor Európskej únie rozdelený do 27
rôznych schém pod kontrolou národných vlád. Aerolinky fragmentácia núti
kľučkovať v týchto vzdušných systémoch, pretože každý obsluhuje rôzna vzdušná
navigácia s inými pravidlami a požiadavkami. To spôsobuje, že lety trvajú dlhšie, do ovzdušia uniká viac emisií a
zvyšujú sa náklady.
Spoločné stanovisko
predstaviteľov projektu SESAR a Eurocontrol o tom, čo robiť vzniklo už minulý
rok, no zatiaľ nie je jasné ako ho uskutočniť v praxi. K dohode by
zainteresované strany mohli dospieť do konca apríla a s technickou realizáciou
by mohli začať v máji.
Sankcie proti daňovým rajom
23. 2. 2009
Dozor nad všetkými finančnými trhmi a produktami, sankcie proti daňovým rajom a koniec neprimeraným odmenám bankárom patrili k receptu G20 na zmiernenie dosahu hospodárskej krízy. Dohodli sa na ňom lídri európskych krajín v Berlíne.
Stretnutie zvolala nemecká kancelárka
Angela Merkelová. Toto stretnutie bolo predprípravou na summit dvadsiatky
najdôležitejších vyspelých a rozvojových svetových ekonomík, ktorý sa má konať
v apríli v Londýne. Na tento summit má prísť aj americký prezident Barack
Obama.
Dohľad by mal vykonávať Medzinárodný menový
fond, ktorý by pôsobil ako inštitúcia globálneho dohľadu.
Kontrole by mali podliehať aj ratingové
agentúry a hedgeové fondy, ktoré predstavujú systémové riziko. Novým pravidlám
by sa mali podriadiť aj daňové raje.
Kríza je hrozbou pre jednotu Európskej únie
23. 2. 2009
Rozšírovanie Európskej únie na východ bolo podľa komisára pre rozširovanie politickým a ekonomickým úspechom. Prispelo k stabilite a podpore demokracie a vlády zákona v Európe.
Zvýšil sa životný štandard v
nových členských štátoch a zároveň sa vytvorili príležitosti pre export a
investície pre staré členské štáty.
Rozširovania únie nebolo na úkor
starých členských krajín. Hrozbou pre jednotu únie však môže byť hospodárska
recesia.
Ekonomický pokles v
"dvadsaťsedmičke" je totiž sprevádzaný protekcionistickými
tendenciami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na výhody, ktoré ponúka jednotný
trh.
Komisár pre menové záležitosti
sa domnieva, že kríza by nemala zatieniť úspech, ktorý dosiahla EÚ ako celok.
Spoločnými silami bude možné nájsť aj riešenie globálnych problémov ako sú
klimatické zmeny alebo nové medzinárodné pravidlá finančníctva.
Kríza by nemala ohroziť
ďalšie rozširovanie EÚ tak ako bolo plánované a nemala by sa stať výhovorkou
pre spomalenie a zastavenie procesu rozširovania EÚ.