Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Klimatický a energetický legislatívny balík
7. 4. 2009
Ministri krajín EÚ sa dohodli na definitívnom znení klimatického a energetického balíka.
Balík
stanovuje niekoľko hlavných cieľov:
- zníženie tvorby emisií CO2 o 20 % v
porovnaní s úrovňou v roku 1990,
- podporu obnoviteľných
zdrojov energie a zvýšenie ich podielu na energetickej skladbe EÚ na 20
%,
- emisný limit pre tvorbu
CO2 na kilometer jazdy osobného automobilu,
- podporu biopalív
(obnoviteľných zdrojov energie).
Skupina G20 ukázala jednotu
5. 4. 2009
Skupina G20, zložená z rozvinutých a rozvojových krajín ukázala na práve skončenom summite jednotu a dohodla sa, že 1,1 bilióna USD bude použité na boj proti hospodárskej kríze a vytvorenie prísnejších pravidiel pre finančný trh, aby sa podobná situácia už nezopakovala.
Prezident Barack Obama odmietol, že by medzi
predstaviteľmi G20 boli rozdielne názory.
Okrem prijatia série bezprecedentných krokov
na podporu rastu a zamedzeniu tomu, aby k podobnej kríze už nedošlo, bol
odsúdený protekcionizmus, ktorý by krízu mohol ešte zhoršiť.
Podľa analytikov summit presiahol všetky
očakávania a politici sa na ňom vydali smerom k tvorbe nového svetového
poriadku.
Svetové hospodárstvo by prostredníctvom Medzinárodného menového fondu a
ostatných inštitúcií malo získať podporu vo výške 1,1 bilióna USD.
Schválenie prísnejšej regulácie a dozoru a
tiež vytvorenie kontrolnej organizácie - Rady finančnej stability uvítali Nemecko
a Francúzsko. USA naopak potešilo rozhodnutie skoncovať s érou bankového
tajomstva a prísneho postupu voči nespolupracujúcim jurisdikciám a daňovým
rajom.
Cezhraničné poplatky MasterCard sa znížia
3. 4. 2009
Mnohostranné cezhraničné medzibankové poplatky (multilateral interchange fees - MIF) sa účtujú za každú transakciu, ktorú urobí spotrebiteľ so svojou kartou. Poplatky vplývajú aj na ceny produktov, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zakúpené kartou.
V EÚ sa každý rok priemerne uskutoční 23 miliárd platieb prostredníctvom
kariet. Podľa asociácie EuroCommerce to znamená celkový objem poplatkov vo
výške 12 miliárd eur. Európska komisia doteraz mohla zasiahnuť len v prípade
cezhraničných transakcií – napríklad, keď francúzsky turista použije kartu v
Amsterdame. Podľa exekutívy však tieto
poplatky predstavujú len 5 % z celkového objemu. Tieto poplatky sú podľa
komisie užitočné len pokiaľ majú primeranú výšku. Komisárka pre hospodársku
súťaž dlhodobo kritizuje dvoch hlavných platobných operátorov – Visa a
MasterCard – za výšku ich poplatkov.
MasterCard dostala ultimátum v decembri 2007 – buď zníži poplatky, alebo
zaplatí pokutu. Spoločnosť Visa vyšetrujú od marca 2008.
Európsku komisiu zaujíma ochrana súkromia na internete
1. 4. 2009
Preto upzorňuje spoločnosti ako Google či Yahoo, aby svojim užívateľom vo väčšej miere garantovali ochranu súkromia pred cielenou reklamou, inak Brusel pristúpi k ďalším reguláciám.
Podľa komisárky zodpovednej za ochranu
spotrebiteľa nie je súčasný stav ochrany súkromia užívateľov internetu
uspokojivý.
Komisárka skratku www premenovala z „world
wide web“ na „world wild west“.
Vidí
tri zásadné príčiny, pre ktoré sa medzinárodná sieť mení na „divoký
západ“:
- možné porušenia pravidiel pre ochranu
súkromia,
- využívanie „nátlakovej“ reklamy,
- komerčná diskriminácia.
Kontextová reklama
Komisárka poukázala najmä na známu prax IT
spoločností, ktoré prevádzkujú
interaktívne online služby a poskytujú kontextovú reklamu, zbierať a dlhodobo
uchovávať nielen identifikačné informácie o užívateľoch, ale aj údaje o ich
návykoch a zvyčajnom správaní sa vo virtuálnom svete.
V sofistikovanosti technológií pre zbieranie
informácií o uživateľoch je lídrom
americký gigant Google. Návštevníkov dnes už neidentifikuje len podľa toho, čo
vyhľadávajú, ale aj podľa toho, aké stránky navštevujú. Zvyky spotrebiteľov umožňuje monitorovať
nástroj AdSense pre poskytovanie kontextovej reklamy, ktorý je rozšírený na
mnohých stránkach a portáloch. S ohľadom
na užívateľské zvyky jednotlivcov sa výber cieľovej skupiny stáva čoraz viac všadeprítomným
a spotrebitelia sú preto pochopiteľne znepokojení.
Schyľuje sa k ďalšej regulácii?
Komisárka jasne vyjadrila svoj postoj k
prijatiu tvrdého prístupu k
poskytovateľom online reklamy. Jej názor v rámci Európskej komisie nie je však
jediný. Komisár, zodpovedný okrem iného
i za uplatňovanie smernice e-Commerce, by zase radšej online reklamu podporil,
aby sa tak zvýšil záujem o nakupovanie cez internet.
Vynútenie pravidiel pre ochranu súkromia na
internete je v pôsobnosti členských krajín.
Ak však Brusel bude chcieť ovplyvniť trh s
kontextou reklamou, musí tak urobiť prostredníctvom komisárky, zodpovednej za
oblasť konkurencie.