Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Pravdepodobnosť schválenia Lisabonskej zmluvy v Írsku rastie
24. 6. 2009
Írsky europoslanec, ktorý si želal ostať v anonymite, pre EurActiv potvrdil, že druhé írske referendum o Lisabonskej zmluve sa bude konať 2. októbra. Vláda by oficiálne mala oznámiť dátum v najbližších dňoch. Pravdepodobnosť schválenia zmluvy v krajine rastie.
Ostatný prieskum verejnej mienky v Írsku ukázal výrazný posun
smerom k táboru voličov podporujúcemu ratifikáciu Lisabonu. Pomer voličov
je podľa prieskume už takmer dva „za“ -
jeden „proti“.
Očakáva sa, že kampaň na podporu Lisabonu bude tentokrát
silnejšia a koherentnejšia. Podľa Irish Sunday Business Post boli
kombinované sily odporcov Lisabonu (Libertas a pro-life skupina Coir) pred
prvým referendom príliš silné na to, aby im rozštiepené skupiny podporovateľov
zmluvy mohli konkurovať.
Vláda a väčšina politických strán sú odhodlané k
referendu pristúpiť zodpovednejšie a zanechať partizánsky boj. Na stranu tábora
"za" sa okrem politikov verejne postavilo aj viac osobností občianskej
spoločnosti. Sú medzi nimi známi
biznismani, politickí komentátori, či športové hviezdy.
V niektorých aspektoch sa táto situácia podobá na
opakovanie referenda o zmluve z Nice, ktorú v roku 2001 Íri 2001 odmietli 54 % hlasmi proti k 46 %
za. Na druhý pokus za tú istú zmluvu hlasovalo 63 % voličov.
Slovensko a Rumunsko majú najnižšie daňové zaťaženie
23. 6. 2009
Vyplýva to zo správy Eurostatu, ktorá skúmala vývoj daní medzi rokmi 2000 a 2007. Podľa správy dane najviac klesli medzi členmi Európskej únie v tomto období na Slovensku.
Ich podiel na hrubom domácom produkte v roku 2007 bol 29,4 %. V únii
v rovnakom roku tvorili daňové príjmy 39,8 % HDP.
Podľa predpovedí Európskej komisie bude pravdepodobne
aj v dôsledku súčasnej ekonomickej krízy daňové zaťaženie klesať.
Reforma dohľadu nad finančným trhom
22. 6. 2009
Reforma by mala v priebehu budúceho roku vstúpiť do platnosti. Dohodli sa na tom lídri členských štátov únie na summite v Bruseli. Obrovských investícií do vysoko rizikových produktov by sa mali do budúcnosti finančné inštitúcie vyvarovať.
Základom návrhu komisie je vytvorenie dvoch
celoeurópskych orgánov, ktoré by mali zlepšiť reguláciu a sledovanie finančných
trov v únii. Významný bude predovšetkých Eurpean Systemic Risk Council, ktorý
by mali tvoriť centrálni bankári jednotlivých členských štátov a národní regulátori.
Úlohou tohto orgánu bude predovšetkým monitorovať situáciu a varovať úniu pred
prípadnými rizikami na celom finančnom trhu.
Švédsko chce inšpirovať krajiny EÚ k zdravému stravovaniu
22. 6. 2009
Dôvodom nie sú len obavy zo zhoršovania zdravotného stavu, ale aj obavy z tvorby emisií CO2.
Medzi environmentálne rizikové potraviny patrí nielen mäso ale napríklad aj ryža.
Mäso - jahňacina,
hovädzina, bravčovina a hydina - patrí k potravinej skupine, ktorá má najväčšie
dôsledky pre životné prostredie. Keďže
jeho konzumácia za posledných 10 rokov narástla, k čomu prispelo aj zvyšovanie
životnej úrovne a preberanie západných stravovacích návykov v krajinách ako
Čína a India, Švédsko konzumentom odporúča, aby sa správali ekologicky.
Mäso by sa malo jesť
menej často a v menších porciách, alebo vymeniť jedno alebo dve mäsité jedná za
týždeň vegetariánskym pokrmom.
Voľba zdravých pokrmov môže až na niekoľko výnimiek, tiež kráčať ruka v ruke s voľbami, ktoré sú
dobré pre životné prostredie. Švédska správa
odporúča jesť najmä sezónne ovocie, ktoré sa vyprodukuje v regióne
spotrebiteľa. Pre zdravie a klímu je
vhodná tiež konzumácia zeleniny.
Ku skupine environmentálne rizikových potravín patria tiež
fľaškové nápoje, sóda, olivový olej a ryža. Ryža do skupiny environmentálne
rizikových potravín patrí tiež pre tvorbu metánu počas jej pestovania.
Švédske úrady sú prvé v EÚ, ktoré vydali odporúčania takéhoto
druhu. Krajina chce svoje odporúčania
šíriť aj do ostatných členských krajín a očakáva spätnú väzbu, reakcie a
diskusiu.
V správe Švédska sa konštatuje, že spotrebitelia pri
nakupovaní potravín robia dôležité
environmentálne rozhodnutia, preto
potrebujú zdravý základ pre svoje rozhodnutia. Produkcia pokrmov sa pod emisie
švédskych spotrebiteľov podpisuje
rovnou štvrtinou. K ďalším škodlivým dôsledkom pre životné prostredie
prispieva, ak sa napríklad používajú pesticídy.