Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Všeobecné ustanovenia

Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.

Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.

Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.

(Murphyho zákonník)
Kde končí pozemská púť

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákony a komentáre

Ak vám niekto sľúbi nápravu, to ešte neznamená, že sa veci obrátia k lepšiemu.

Všade dobre, vo väzení najpohodlnejšie.

Prach si a v prach sa obrátiť, ale predtým si svoje odskáčeš.

(Murphyho zrnká II)
Človek a byrokracia

Sú takí, ktorí šťastlivo prešli živí cez mínové pole. Oveľa menej je takých, ktorí prešli živí cez byrokratickú mašinériu.

Sťažnosti na byrokrata sa strácajú smerom k jeho nadriadený, rovnako ako úplatky, určené nadriadenému.

Aj byrokratovi sa ťažko odoláva prosbe povedanej päsťou.

(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho postrehy

Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.

V práci sa človek nemá naháňať. Veď nie je na love!

Najlepšie, čo človek môže urobiť, je čakať, kým to zaňho neurobia iní.

(Murphyho zrnká II)

Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu

16. 11. 2023 Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)

Ďalším členom eurozóny bude Estónsko

12. 1. 2010 Európska komisia posúdi v prvej polovici roka 2010 pripravenosť Estónska na vstup do eurozóny. Vyhlásil to v pondelok kandidát na nového európskeho komisára pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. Estónsko má verejné financie vo vynikajúcom stave. Ak komisia rozhodne v prospech Estónska a ministri financií 27 členských štátov jej závery podporia, mohla by sa táto pobaltská krajina stať v roku 2011 sedemnástym členom eurozóny.
Estónsko sa v tomto období už nachádza v mechanizme výmenných kurzov ERM-2, ktorý je predsieňou vstupu do eurozóny. Podľa predpokladov by v roku 2011 do ERM-2 malo vstúpiť aj Poľsko, ktoré však euro prijme pravdepodobne až o tri roky neskôr. Bulharsko, Česká republika a Maďarsko do ERM-2 vstúpia v roku 2012 a Rumunsko v roku 2013. Na Slovensku euro začalo platiť 1. januára 2009. Slovensko je podľa prieskumu agentúry Reuters štvrtým novým členským štátom a po Slovinsku druhou postkomunistickou krajinou, ktorá splnila maastrichtské kritériá a prijala euro.
(Zdroj: PRAVDA)

Európska kultúrna identita

11. 1. 2010 Španielsko vyvinie na upevnenie európskej kultúrnej identity viac úsilia. Počas minulotýždňovej návštevy Rady to potvrdila to ministerka kultúry Ángeles González-Sinde. Medzi priority svojho šesťmesačného predsedníctva Španielsko v kultúrnej oblasti zaradilo rozvoj kultúrneho turizmu vytvorením značky Európskeho kultúrneho dedičstva, digitalizáciu kultúrneho trhu a zviditeľnenie kultúry ako záruku sociálneho a ekonomického rozvoja. Kultúre by sa v Európe mala venovať rovnaká pozornosť ako iným, viac rozvinutým odvetviam.
Akcie, ktoré bude predsedníctvo organizovať, sa zamerajú na prezentáciu kultúrneho dedičstva a súčasných umelcov, rovnosť pohlaví, medzikultúrny dialóg a rozmanitosť. Kultúrne snahy krajina bude rozvíjať predovšetkým doma alebo zasielať propagačné materiály do rôznych geografických oblastí osobitného záujmu, akou je Brusel, Budapešť a Šanghaj. Toto úsilie chce v rámci masívnej kultúrnej kampane vyvíjať po celom svete. Španielsko, ako prvá predsednícka krajina EÚ, ktorá sa Lisabonskou zmluvou, prezentuje sociálne a kultúrne iniciatívy ako strategické aj pre ekonomický rozvoj. Podľa ministerky je kultúra základom pre Európu rovnako, ako je Európa základom pre kultúru.“
(Zdroj: EURACTIV)

Zdravotná starostlivosť zvyšuje ekonomický rast

11. 1. 2010 Podľa správy, ktorá bola dnes zverejnená v Paríži, by riešenie nerovnosti v zdravotnej starostlivosti prispelo k zvýšeniu dlhodobého ekonomického rastu. Nerovnosť v zdravotnom stave medzi rôznymi skupinami občanov podľa správy ročne pripraví štát až o 1,4 percenta HDP. Dokument volá po zvýšení investícií do oblasti sociálnych a zdravotných služieb.
K zverejneniu dokumentu prichádza v čase keď sa vlády jednotlivých členských štátov snažia verejné výdavky obmedziť. Eurokomisárka pre oblasť zdravotníctva varovala, že ide o kontraproduktívny krok. Nová správa, ktorá bola publikovaná ako časť projektu „Determine“ financovanom Európskou úniou a zameranom na socio-ekonomické determinanty zdravia, hovorí, že je potrebné používať ekonomické argumenty a pomocou nich lobovať u politikov. Cieľom ekonomických argumentov má byť získať priame prostriedky na riešenie problémov ohľadne nerovnosti v zdravotnej starostlivosti. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyčíslila, že päťdesiatpercentný rozdiel medzi bohatými a chudobnými krajinami vo veľkej miere spôsobuje práve zlý zdravotný stav obyvateľstva v chudobnejších krajinách a tamojšia nižšia očakávaná dĺžka života. Zvýšenie očakávanej dĺžky života pri narodení o 10 % by podľa WHO mohlo zvýšiť ekonomický rast až o 0,35 % ročne. Existujú aj dôkazy, že ekonomiky rozvinutých krajín rastú spoločne s tým ako klesá zdravotná nerovnosť, tvrdia autori štúdie. Veľké rozdiely v zdravotnej starostlivosti existujú nielen v jednotlivých štátoch Európskej únie, ale aj medzi štátmi navzájom. V praxi sú rozdiely v očakávanej dĺžke života až osem rokov. Faktormi, ktoré prispievajú k vyššej kvalite života, sú podľa správy príjem, vzdelanie, podmienky v práci a na bývanie spolu s prístupom k zdravotnej starostlivosti. Minulý rok Komisia ohlásila sériu krokov namierených práve na potláčanie zdravotnej nerovnosti v Európe. Komisárka krajiny zároveň vyzvala, aby využívali eurofondy na vylepšenie systému zdravotníctva a zníženie medzier medzi jednotlivými štátmi v tejto oblasti, najmä pomocou vytvárania a skvalitňovania zdravotníckych zariadení a dostupnosti vody a sanitačných služieb.
(Zdroj: EURACTIV)

Hospodárska kríza môže byť dôvodom na harmonizáciu daní v EÚ

8. 1. 2010 Podľa politických expertov v Európskom parlamente (EP), môže byť hospodárska kríza príležitosťou na harmonizáciu priamych daní a väčšiu koordináciu fiškálnych politík. Najmä na tých, ktorí nesúhlasia s federalistickým usporiadaním Európskej únie harmonizácia priamych daní pravdepodobne môže pôsobiť ako päsť na oko. V dlhodobej vízii, ktorú predstavili v decembri 2009 experti EP, však spolu s hlbšou integráciou európskych ekonomík hrá hlavnú rolu.
Správa predstavuje len názory odborníkov a nevyjadruje oficiálnu politiku Európskeho parlamentu. Správa pracuje s tromi scenármi, k naplneniu ktorých by mohlo dôjsť v nadchádzajúcich piatich až desiatich rokoch. V dokumente sa uvádza, že aj napriek tomu, že hlbšia harmonizácia priamych daní by bola žiaduca, je zatiaľ nerealistická. Témou firemných daní sa dokument zaoberá aj v súvislosti s tým, ako zlepšiť prístup malých a stredných podnikov na jednotný trh. Odborníci dlhodobé riešenie vidia práve v jednotnom daňovom základe. Dovtedy, kým bude takéto riešenie prijaté, majú mať firmy právo zdaniť svoje príjmy podľa zákonov platných v ich domovskej krajine, nezávisle od toho, z ktorej zeme ich zisk pochádza.
(Zdroj: EURACTIV)
september 2025
T po ut st št pi so ne
35 25 26 27 28 29 30 31
36 1 2 3 4 5 6 7
37 8 9 10 11 12 13 14
38 15 16 17 18 19 20 21
39 22 23 24 25 26 27 28
40 29 30 1 2 3 4 5
Dnes má meniny Edita
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner