Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Internetové pirátstvo zavinilo menej pracovných miest
19. 3. 2010
V najbližších piatich rokoch môže Európska únia prísť kvôli nelegálnemu internetovému sťahovaniu o viac ako milión pracovných miest a stratiť približne 240 miliárd eur ziskov. vyplýva to z najnovšej štúdie o internetovom pirátstve.
Štúdia vypracovaná parížskou TERA Consultants pre Medzinárodnú obchodnú komoru, sa zameriava na pirátstvo v európskom hudobnom, filmovom, televíznom odvetví a v odvetví tvorby softvéru.
Zmienené oblasti priemyslu spolu vytvárajú tržby v hodnote 860 miliárd eur ročne a v roku 2008 zamestnávali viac ako 14 miliónov ľudí. Podľa štúdie však v rovnakom roku tieto odvetvia prišli vplyvom nelegálneho sťahovania o desať miliárd eur a približne 186 tisíc pracovných miest.
V prípade, že by tento trend pokračoval – a enormný nárast nelegálnych stiahnutí a pokrokové technológie internetového pirátstva naznačujú, že bude - do roku 2015 príde európska ekonomika o 1,2 milióna pracovných miest a 240 miliárd eur tržieb.
Už teraz sme svedkami rastúceho množstva prenášaných dát a zvýšeného množstva prienikov v oblasti internetu,“ vysvetľuje Patrice Geoffron z TERA Conslutants dôvody, prečo je pravdepodobný nárast internetového pirátstva. Trend sa nezmení ani v blízkej budúcnosti.
Nelegálne sťahovanie sa týka predovšetkým hudobných, televíznych a video stránok, na ktorých užívatelia využívajú takzvaný peer-to-peer (P2P) formát, teda výmenu súborov medzi sebou navzájom, a tým sťahujú hudbu a videoklipy na svoje domáce počítače a laptopy bez toho, že by za ne zaplatili.
Takéto počínanie má negatívny dopad na kreatívne odvetvia, kde najviac strácajú hudobníci, herci či umelci, ktorí kvôli týmto formám sťahovania prichádzajú o zisky.
Predsedníčka Medzinárodnej federácie hercov Agnete Haaland sa domnieva, že užívatelia potrebujú viac informácií o tom, aký mimoriadne negatívny sociálny a ekonomický dopad má ich konanie. Spotrebitelia by mali pochopiť, že nebude čo spotrebovať ak nebude možné zarábať peniaze vytváraním obsahu.
Haaland, ktorej federácia podporuje výsledky štúdie uviedla, že najlepším spôsobom ako zvrátiť súčasnú situáciu je zaviesť prísnejšiu legislatívu, ktorá by posilnila už existujúce zákony proti pirátstvu.
Členka Parlamentu Marielle Gallo, ktorá takisto tlačí na prísnejšiu legislatívu v oblasti duševného vlastníctva o štúdii povedala, že dokazuje, akú veľkú škodu tým ekonomika utrpí. Dodala však, že zaistiť prísnejšie pravidlá bude ťažké, keďže niektoré parlamentné skupiny sú zásadne proti.
Program „Mládež v akcii“
18. 3. 2010
Všetkým mladým, ktorých láka spoznávanie nových krajín, kultúr Európy, prezentovanie seba alebo svojej skupiny či organizácie v Európe, mladým, ktorí majú nápady na medzinárodné stretnutia, no potrebujú podporu, chceli by pomáhať a aj cestovať, ponúka program Mládež v akcii ešte viac možností. Projekty po vyplnení nenáročných projektových formulárov financuje z veľkej časti aj Európska únia.
Program Mládež v akcii je len jedným z mnohých programov, ktoré pre mladých pripravuje Európska komisia. Pod patronátom komisára pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež program financuje projekty, ktoré umožňujú mladým učiť sa inak, ako sú na to zvyknutí v škole. Vytvorenie takéhoto projektu sa na prvý pohľad môže zdať náročné, avšak nie je to vôbec tak: Komisia vytvorila dostupný, jednoduchý a ľahko realizovateľný program. Mladí od 13 do 30 rokov z EÚ (prípadne z ďalších krajín, ktoré sú do programu zapojené) spĺňajú základnú podmienku na to, aby o finančnú podporu svojich nápadov požiadali.
O grant na neformálne vzdelávanie môže požiadať mimovládna organizácia alebo neformálna skupina, čiže neoficiálne zoskupenie aspoň štyroch mladých vo veku od 13 do 30 rokov. Účastníci musia byť občanmi jednej z programových krajín. Finančná podpora je určená pre mladých, pre mládežníckych pracovníkov a všetkých tých, ktorých sa týka neformálne vzdelávanie.
Získať finančnú podporu, vytvoriť projekt a zažiť nevšedné veci vôbec nemusí byť náročné. Chce to iba odhodlanie, snahu a trochu energie byť aktívny.
Rakúsko sa teší na Chorvátsko v Únii
17. 3. 2010
Rakúsko verí, že Záhreb dokončí tento rok prístupové rokovania a vstúpi do Únie v roku 2012. Vyhlásil to rakúsky prezident Heinz Fischer po stretnutí so svojím chorvátskym kolegom Ivom Josipovićom vo Viedni.
Šance na to, že sa rokovania uzavrú tento rok je podľa slov Heinza Fischera veľmi dobrá. To by znamenalo, že Chorvátsko do Únie vstúpi v roku 2012.
Rakúsko podporuje tento proces ako dobrý pre Chorvátsko, pre región aj pre EÚ.
Pozvanie Josipoviča na návštevu Rakúska sa interpretuje ako jasný signál podpory pre vstup Chorvátska do Európskej únie. Návšteva sa udiala menej než tri mesiace po tom, čo bol bývalý prezident Stipe Mesić hosťom rakúskeho prezidenta počas novoročného koncertu vo Viedni.
Po inaugurácii smerovala prvá Josipovićova cesta do Bruselu, druhou zastávkou bolo Slovinsko. Včera bol chorvátsky prezident na návšetve Maďarska.
Záchranný plán pre Grécko
16. 3. 2010
Ministri financií eurozóny sa včera dohodli, že rýchlo zmobilizujú finančnú pomoc Grécku v prípade potreby. O tom, ako tento pohotovostný plán bude fungovať, však prezradili len veľmi málo.
Po stretnutí ministri vydali spoločné stanovisko v ktorom uviedli, že sa dohodli na technických záležitostiach prípadnej prvej záchrany člena eurozóny od zavedenia eura v roku 1999.
V stanovisku sa píše, že ministri Euroskupiny objasnili technické modality umožňujúce rozhodnutie vykonať koordinovanú akciu, ktoré by sa v prípade potreby dali rýchlo aktivovať.
Cieľom by nebolo poskytnúť financovanie pri priemernej úrokovej sadzbe eurozóny, skôr zabezpečiť finančnú stabilitu eurozóny ako celku.
Na skoncipovanie detailného návrhu záchranného plánu má byť vytvorená osobitná pracovná skupina. Návrh záchranného plánu bude predložený už na najbližšom summite hláv členských štátov koncom budúceho týždňa.