Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Dlhy potápajú euro. Brusel je v panike
10. 5. 2010
Európa včera zachraňovala euro.
Ministri financií sa v Bruseli stretli na mimoriadnom summite, aby ešte pred dnešným otvorením trhov dali jasný signál, že pre stabilizáciu spoločnej meny urobia aj nemožné.
Chcú zabrániť ďalšiemu poklesu eura, ktoré je na 14-mesačnom minime a takisto zabrzdiť nárast nákladov na dlhopisy zadlžených krajín.
Veľká časť EÚ podľa odborníkov schudobnie
10. 5. 2010
Veľká časť Európskej únie v nasledujúcich rokoch pre vysokú zadlženosť štátov schudobnie. Zhodli sa na tom viacerí odborníci, ktorých ČTK oslovila.
S dlhmi sa totiž podľa nich nemožno vyrovnať bez toho, aby ich splácanie nepriaznivo nepocítili obyvatelia. Politici, nielen na Slovensku, však napriek tomu neraz sľubujú zlepšenie života ľudí a viac sociálnych výhod.
Slovensko by sa podľa Karpiša mohlo s nepriaznivým trendom vyrovnať jednoduchšie než ďalšie štáty. Krajina je chudobnejšia než pôvodní členovia EÚ, čo naďalej ostáva lákadlom pre investorov. Slovensko už navyše má skúsenosti s reformami, ktoré sa negatívne dotkli niektorých ľudí. Je však otázne, či si tieto výhody udrží, povedal analytik.
Poľsko pre krízu odkladá vstup do eurozóny
7. 5. 2010
Poľsko pre grécku dlhovú krízu, ktorá otriasa eurom, odloží svoje plány na čo najskoršie zavedenie spoločnej európskej meny.
Uviedol to dnes viceguvernér Národnej banky Poľska (NBP) Witold Kozinski v rozhovore pre televíznu stanicu TVN CNBC. Odmietol zároveň špekulovať o možnom ďalšom termíne pre vstup Poľska do eurozóny.
V EÚ rastie priemerná cena nafty
7. 5. 2010
V Európskej únii rastie najmä priemerná cena nafty, keď sa za týždeň zdvihla takmer o 1,5 centu za liter.
Benzíny v krajinách zdražovali menej a na priemerných hodnotách sa to prejavilo ich polcentovým zvýšením. Ceny benzínov zlacneli len v piatich štátoch a až v 18 zdraželi.