Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Dôvera v ekonomiku EÚ rástla aj v tomto mesiaci
31. 8. 2010
Dôvera v ekonomiku eurozóny aj celej Európskej únie sa zlepšovala po výraznom júlovom náraste aj v auguste.
Index ekonomickej nálady (ESI) vzrástol v krajinách platiacich európsku jednotnou menou o 0,6 bodu na 102,7 bodu a v celej európskej únie o 0,7 bodu na 101,8 bodu. Počas posledných dvoch mesiacov sa tak dôvera v hospodárstvo únie dostala nad úroveň dlhodobého priemeru, ktorý je 100 bodov. Rast možno podľa Európskej komisie pripísať predovšetkým všeobecnému optimizmu v hospodárstve a menšiemu strachu z vývoja na trhu práce.
Kríza menovej únie prekonaná
30. 8. 2010
Podľa šéfa ochranného fondu pre ohrozené krajiny eurozóny K.Regling, je kríza menovej únie prekonaná.
Pre denník Welt am Sonntag uviedol, že kurz eura vzrástol a aj celkovo sa trhy upokojili. Ochranný val má pomôcť členom eurozóny vo finančnej tiesni a bol zriadený na jar tohto roku, po hroziacom štátnom bankrote Grécka a problémoch iných krajín. Ochranný val, ktorý pozostáva zo 750 miliárd eur, bol zriadený v máji a začal fungovať od 1.júla. Kritiku, že nemeckí daňoví poplatníci budú platiť účty Grékov, Regling odmietol.
Rakúsko sa už pracovníkov z EÚ nebojí.
24. 8. 2010
Rakúsko sa už neobáva toho, že by pracovníci z nových členských krajín v budúcom roku po prechodných opatreniach ohrozili jeho pracovný trh.
Na zamestnancov z európskych nováčikov je krajina pripravená. Novinárov o tom v pondelok informoval rakúsky minister zahraničia Michael Spindelegger. Ľudia z nových členských štátov, medzi ktoré patrí aj Slovensko, sa zatiaľ nemôžu v Rakúsku uchádzať o prácu bez pracovného povolenia. Tieto prekážky by mali padnúť od mája 2011. Rakúsky pracovný úrad pritom vlani evidoval tisíce voľných miest pre čašníkov, kuchárov a chyžné.
V EÚ je 23 tisíc ľudí bez práce
19. 8. 2010
Podľa posledného prieskumu bolo v júli v Európskej únii 23 062 tisíc občanov bez práce. Miera nezamestnanosti tak v EÚ dosahuje 9,6%.
Nezamestnanosť v Európskej únii je však nižšia ako v krajinách eurozóny o 0,4%. V súčasnej dobe je najnižšia nezamestnanosť v Rakúsku (3,9%), Holandsku (4,4%) a Luxembursku (5,3%). Najvyššia nezamestnanosť je v Španielsku (20%), Lotyšsku (20%) a Estónsku (19%). Slovensku, so 14,1-percentnou nezamestnanosťou, patrí piata priečka. Nezamestnanosť žien v EÚ predstavuje 10,2% a mužov 9,8% .