Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
EÚ udajne chystá ďalšiu pomoc Grécku
21. 9. 2010
Európska únia sa údajne rozhoduje o možnosti poskytnutia ďalšej finančnej pomoci pre Grécko.
Krajiny eurozóny sa už pred časom zaviazali, že platobne neschopnej krajine požičajú do roku 2013 celkovo 110 miliárd eur. Úvahy nad väčšiu finančnú pomocou pre Grécko sa objavili po pochybách ekonómov, či sa Gréci budú schopní za 3 roky postaviť na vlastné nohy. Informoval o tom internetový server EUobserver
Odhad rastu ekonomiky EÚ je vyšší, ako sa čakalo
14. 9. 2010
Na skoro dvojnásobok zvýšila Európska komisia svoj odhad rastu ekonomiky eurozóny aj celej Európskej únie pre tento rok
Hospodárstvo krajín platiacich eurom by malo vzrásť o 1,7 %, pôvodne komisia odhadovala 0,9 %. Ekonomika celej európskej únie by mala vzrásť o 1,8 %, pôvodná prognóza hovorila o 1,0 %.
Barroso vyzval štáty EÚ k ďalším reformám
7. 9. 2010
Predseda Európskej komisie José Barroso predniesol v utorok prvú správu o stave únie.
Pred europoslancami vyzval štáty EÚ k boju s nadmernými deficitmi, ako aj k prijímaniu ďalších reforiem potrebných na zabezpečenie dlhodobého hospodárskeho rastu. J. Barroso uviedol, že ekonomika EÚ tento rok naberá na tempe a jej rast bude rýchlejší, ako sa pôvodne očakávalo. Podľa posledných oficiálnych prognóz by ekonomika únie mala tento rok vzrásť o 1 % a ekonomika eurozóny o 0,9 %.
Rada EÚ a EP sa dohodli na reforme finančného dohľadu
6. 9. 2010
Po niekoľko hodinových rokovaniach sa predstavitelia Rady Európskej únie a Európskeho parlamentu spoločne dohodli na forme lepšieho zabezpečenia finančného dohľadu.
Od budúceho roka, by sa mali podľa tejto dohody vytvoriť štyri nové orgány, ktoré by mali včas alarmovať EÚ v prípade, že nastane neprehľadná a netransparentná situácia na trhoch, burzách, poisťovacom sektore ako aj v obchodovaniach jednotlivých finančných inštitúcií.