Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nové fiškálne pravidlá EÚ
25. 10. 2010
Prezident Európskej centrálnej banky J.C.Trichet plne nepodporuje nové fiškálne pravidlá EÚ, ktoré presadzujú hlavne Francúzsko a Nemecko.
Ministri financií EÚ sa v pondelok (18.10. 2010) dohodli na sprísnení rozpočtových pravidiel bloku s cieľom zabrániť budúcim krízam štátnych dlhov potom, čo dohoda prezidenta Nicolasa Sarkozyho a kancelárky Angely Merkelovej zmiernila pôvodné návrhy.
Platba kamiónov za hluk a znečistenie?
11. 10. 2010
Krajiny EÚ by sa mali tento týždeň v Luxembursku dohodnúť, že by kamióny mali platiť nad rámec bežného mýta aj za hluk a znečisťovanie životného prostredia.
Európska komisia dúfa, že po 2 rokoch nezhôd sa konečne podarí dosiahnuť v tejto veci dohoda.Dopravcom sa však nové opatrenie nepáči, pretože podľa pôvodných odhadov by za škody na životnom prostredí kamióny platili okolo -4 až 5 eurocentov za kilometer. Nové pravidlá by sa mali vzťahovať na všetky diaľnice v EÚ. Práve tento bod patril v minulosti pri rokovaniach k tým najproblémovejším.
Eurostat zvýšil odhad rastu EU na 2%
8. 10. 2010
Eurostat v stredu mierne zvýšil odhad medziročného rastu ekonomiky EÚ v 2. štvrťroku tohto roku na rovné 2 %, miesto očakávaných 1,9% HDP.
Hospodárstvo eurozóny v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa zvýšilo o 1,9% . Európsky štatistický úrad neupravil ani odhady pre medzikvartálny rast krajín platiacich európskou jednotnou menou a celej európskej dvadsaťsedmičky. V oboch prípadoch hrubý domáci produkt v tohtoročnom druhom štvrťroku rástol v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 1,0 %. Mierne sa zvýšil odhad medzikvartálneho rastu ekonomiky EÚ v prvých troch mesiacoch roka, konkrétne z 0,3 % na 0,4 %.
EK chce, aby motorky mali automatické zapínanie svetiel
5. 10. 2010
Brusel chce presadiť, že na nové motocykle budú musieť byť povinne montované vyspelé brzdné systémy a tiež automatické zapínanie svetlometov.
Komisia súčasne chce sprehľadniť zložitý systém asi 15 rôznych noriem, ktoré sa tohto problému týkajú. Miesto 15 noriem potom počíta s tým, že ich zostane v platnosti iba päť. Lepšie systémy bŕzd majú pomôcť predchádzať pádom motorkárov v prípade, že sa dostanú do stresovej situácie a zároveň má pomôcť zmenšiť brzdnú dráhu pri brzdení. Podľa EK zahynulo na cestách v EÚ v roku 2008 viac než 5500 motocyklistov. Práve k zníženiu týchto čísiel by nové bezpečnostné opatrenia mali viesť.