Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Výroba v eurozóne sa v januári zrýchlila
8. 2. 2011
Tempo rastu výrobného sektora eurozóny sa v januári zrýchlilo viac, než naznačovali predbežné výsledky.
To signalizuje, že výroba ožíva už v takmer celom regióne s výnimkou Grécka. Vyplýva to z najnovšieho, spresneného prieskumu agentúry Markit.
Kríza v eurozóne môže rozdeliť Európu
27. 1. 2011
Americký miliardár maďarského pôvodu George Soros sa domnieva, že súčasná kríza v eurozóne by potenciálne mohla rozdeliť Európu ne dve časti, a to bohatú a chudobnú. Vyhlásil to v stredu na svetovom ekonomickom fóre.
Podľa Sorosa je hlavný problém eurozóny v tom, že skupina 17 krajín platiacich eurom má jednu centrálnu banku, ale nie ministerstvo financií. Eurozóna sa teraz túto chybu snaží riešiť zavedením Európskeho fondu finančnej stability. To ale nerieši fakt, že euro oddelilo bohatšie krajiny EÚ od chudobnejších a môže to mať politicky zničujúce následky.
Firmy sa sťažujú EK na Maďarsko
3. 1. 2011
Hlavný predstavitelia 13 prominentných európskych podnikov vyzvali v liste Európsku úniu k uplatneniu sankcií proti maďarskej vláde.
Dôvodom sú osobitné dane a iné opatrenia, ktoré maďarská konzervatívna vláda Viktora Orbána uvalila na veľkých zahraničných investorov. V päťstránkovom liste z 15. decembra žiadajú vysokí predstavitelia firiem predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa, aby "maďarskú vládu presvedčil o dôležitosti stabilných a zákonných podmienok pre investorov" a aby Budapešť prinútil toto "nezákonné bremeno stiahnuť".
Mnohé štáty v EÚ zvýšili od nového roka DPH, rastie riziko podvodov
3. 1. 2011
Od začiatku nového roka 2011 začalo veľa krajín v EÚ zvyšovať daň z pridanej hodnoty (DPH).
Krajiny týmto krokom chcú prispieť ku konsolidácii verejných financií. Na druhej strane hrozí, že sa zvýši riziko cezhraničných podvodov, ktoré vlády stoja desiatky miliárd eur.