Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európska komisia prijala čierny zoznam leteckých spoločností
20. 4. 2011
Európska komisia prijala sedemnástu aktualizáciu tzv. čiernej listiny leteckých spoločností, na ktoré sa vzťahuje zákaz lietať do krajín Európskej únie z bezpečnostných dôvodov.
Na čierny zoznam sa dostali všetci dopravcovia, ktorí získali povolenie v Mozambiku na ich lety do krajín EÚ. Zákaz je vydaný aj na prevádzku dvoch konkrétnych lietadiel spoločnosti Air Madagascar.
Viac žien do vedenia firiem
18. 4. 2011
Európska komisia zvažuje, či nezaviesť povinné kvóty určujúce, koľko žien by malo byť vo vedení podnikov v Európskej únii.
Zatiaľ je ich v radách firiem v priemere v EÚ iba 12 %, čo je podľa komisie veľmi málo.Kvóty na zastúpenie žien v manažmente firiem má už Nórsko a Španielsko. Eurokomisár Michel Barnier potvrdil, že tento rok na jar predstaví vlastný návrh, ako zvýšiť zastúpenie žien vo vedení podnikov v EÚ.
Zahraničný obchod EÚ v deficite
15. 4. 2011
Bilancia zahraničného obchodu eurozóny skončila vo februári s deficitom 1,5 miliardy eur, pričom rovnakom období minulého roka bol deficit v pluse 1,4 miliardy eur, informoval Eurostat.
Zahraničný obchod v celej EÚ skončil so schodkom 9,6 miliardy eur, o rok predtým to bolo 7,5 miliardy eur. V januári v eurozóne zahraničný obchod bol v deficite 15,6 miliardy eur proti -10,4 miliardy eur v januári 2010. V celej EÚ v januári skončil v mínuse 30,2 miliardy eur, pričom rok predtým bol v zápore 23,4 miliardy eur. Ročná miera inflácie v eurozóne v marci bola 2,7 %.
Slovenské hospodárstvo porastie rýchlejšie ako eurozóna
13. 4. 2011
Najnovšia prognóza Medzinárodného menového fondu uvádza, že Slovenská ekonomika by mala v tomto aj budúcom roku rásť rýchlejšie, ako bude priemerný rast za celú eurozónu.
Vo svojej prognóze MMF očakáva, že rast eurozóny sa v tomto roku bude pohybovať na úrovni 1,6 %, a v budúcom roku na 1,7 %. Podľa MMF ale vývoj v krajinách platiacich eurom môže ohroziť pokračujúce napätie v bankovom sektore. Brusel by sa mal teda sústrediť najmä na posilnenie dôveryhodnosti bankových inštitúcií.