Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Referendum o záchrannom balíku v Grécku
2. 11. 2011
V skorých ranných hodinách dnes grécky kabinet podporil návrh premiéra Jorgosa Papandrea o referende.
Referendum sa má týkať dohody o riešení gréckej dlhovej krízy, európskeho smerovania krajiny a zotrvania Grécka v eurozóne. Grécku má byť odpustených 50 % dlhu a daná finančná pomoc 130 miliárd eur. Podľa analytikov sa grécky premiér zahráva, nakoľko podľa prieskumov 60 percent Grékov s balíčkom záchrany od EÚ nesúhlasí.
Summit EÚ bol ukončený dohodou
27. 10. 2011
Nočné stretnutie lídrov eurozóny ráno uzavreli dohodou.
Dnes ráno sa lídri eurozóny dohodli na riešeniach dlhodobej dlhovej krízy. Grécku odpíšu banky polovicu dlhov, banky priznajú stratu približne 100 miliárd eur. Navýši sa záchranný balík pre Grécko, Slovensko sa však tejto pomoci nezúčastní. Na bilión eur sa zvýši aj euroval, nepôjde do neho však ani cent a neposkytnú sa do neho ani ďalšie záruky.
Summit EÚ večer 26. 10. 2011
26. 10. 2011
Dnes večer sa uskutoční summit Európskej únie.
Nakoľko na nedeľňajšom stretnutí neboli prijaté opatrenia na vyriešenie dlhovej krízy, dnešný summit by mal byť rozhodujúci a schváliť konečnú podobu riešenia dlhodobej krízy eurozóny. Avšak podľa vyjadrení politikov a ekonómov sa ani dnes definitívna dohoda neuskutoční a bude potrebné ešte o niekoľko dní rozhodnutie oddialiť. Na summit odcestovala aj premiérka Radičová.
Grécko schválilo úspory
20. 10. 2011
Aj napriek napätej situácii včera grécky parlament schválil úspory.
Minister financií Evangelos Venizelos varoval pred neschválením vládneho plánu a vyhlásil, že bankrotujúce Grécko by sa stalo ekonomickým protektorátom Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. Počas generálneho štrajku za drastické úspory hlasovali všetci 154 socialistickí poslanci.