Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Podľa EÚ Slovenská republika neefektívne spracováva odpad
9. 8. 2012
Nemecká konzultačná spoločnosť BiPRO vypracovala pre Európsku komisiu hodnotiacu správu o recyklácii odpadov, ceny ich zneškodňovania či porušovania európskych právnych predpisov členských štátov.
Táto správa však nie je potešujúca. Ako uviedol komisár pre životné prostredie Janez Potočnik: „Obraz, ktorý vzniká na základe tohto porovnania, potvrdzuje moje vážne obavy. Napriek existencii lepších alternatív a napriek tomu, že sú k dispozícii štrukturálne fondy na financovanie lepších možností, mnohé členské štáty ešte stále ukladajú obrovské množstvá komunálneho odpadu na skládky, čo je najhoršia možnosť v rámci odpadového hospodárstva.“ A tiež varoval: „V sektore odpadového hospodárstva sa nevytvárajú nové pracovné miesta a trpí aj naše zdravie a životné prostredie. Takýto prístup sa dá v súčasnej ekonomickej situácii len ťažko obhájiť .“ Podľa tabuľky uverejnenej v hodnotiacej správe najlepšie sa umiestnilo Rakúsko a Holandsko s počtom bodov 39 a najhoršie Grécko s tromi bodmi. Slovensko so 17 bodmi obsadilo 19. miesto z 27 členských krajín.
Dohoda na bankovej únii v EÚ
29. 6. 2012
Lídri EÚ prijali 120-miliardový pakt pre rast. Zároveň požiadali Európsku komisiu o návrh jednotného mechanizmu bankového dohľadu na čele s ECB, čo je prvý krok pri tvorbe bankovej únie. Trvalý euroval následne bude môcť priamo rekapitalizovať banky.
Nočné rokovania budú pokračujú ďalej počas dňa. Zatiaľ sú oficiálne známe len čiastkové závery. Tesne pred polnocou pre novinárov vystúpil stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, ktorý informoval o očakávanej dohode na 120-miliardovom balíku pre rast. Ten počíta s posilnením kapitálu Európskej investičnej banky o 10 miliárd eur, čo zvýši jej úverovú kapacitu o 60 miliárd eur. Ďalších 60 miliárd eur bude pochádzať z realokácie nevyužitých štrukturálnych fondov a projektových bondov, ktoré sa začnú požívať od leta na financovanie energetickej, dopravnej a informačno-komunikačnej infraštruktúry.
Zmeny v sociálnych službách v súlade s trendmi a politikami EÚ
24. 5. 2012
V súčasnom období nie je možné uspokojiť všetkých žiadateľov o umiestnenie v zariadení pre seniorov, nakoľko jestvujúce kapacity sú nedostatočné.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravilo vládny návrh zákona, ktorým sa mal zmeniť a doplniť zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Tento vládny návrh zákona bol schválený Národnou radou SR 1. decembra 2011, avšak prezident vrátil zákon na opätovné prerokovanie, nakoľko podľa jeho posúdenia porušoval princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok SR v dôsledku retroaktívneho pôsobenia niektorých ustanovení tohto zákona. Dňa 31. januára 2012 Národná rada SR akceptovala prezidentove pripomienky a opätovne schválila zákon s určitými zmenami. Prijatá novela zákona nadobudla účinnosť 1. marca 2012. Cieľom prijatej novely zákona je najmä riešiť krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb, sprísniť zákonné podmienky na prijatie do zariadení pre seniorov, zvýšiť participáciu a zodpovednosť prijímateľa sociálnej služby a jeho blízkej rodiny na úhrade nákladov za poskytnutú sociálnu službu a upraviť dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb u nelegálnych poskytovateľov sociálnych služieb.
Daň z alkoholu
25. 4. 2012
Legislatívna úprava spotrebnej dane z vína, liehu a piva v SR a jej aplikáciu v praxi významným spôsobom ovplyvnila aj skutočnosť, že je predmetom legislatívy EÚ v oblasti spotrebných daní.
Hlavným dôvodom vypracovania a zavedenia zákona je vytvoriť štruktúru zdaňovania jednotlivých alkoholických nápojov, ktorá by zohľadňovala všetky aspekty, vplývajúce na ich výrobu, spracovanie, distribúciu a spotrebu. Ustanovuje sa jednotná sadzba spotrebnej dane na alkoholický nápoj, pričom sadzba dane na jednotlivé druhy alkoholického nápoja, t.j. víno, lieh a pivo, zohľadňuje obsah alkoholu v konečnom výrobku tak, že sú pri zdaňovaní každého druhu alkoholického nápoja dodržané základné princípy smernice Rady 92/83/EHS. Zákon nadobudol účinnosť od 1. januára 2012 s výnimkou niektorých paragrafov, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2012 a 1. januára 2013.