Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Pre krízu najbližších päť rokov majú ceny ropy klesať
12. 10. 2012
Na spotrebu ropy majú negatívny vplyv problémy Európy s dlhovou krízou.
Ceny ropy budú v nasledujúcich piatich rokoch postupne klesať v dôsledku slabého hospodárskeho rastu, zavádzania nových technológií, ktoré umožnia efektívnejšie využívanie energií, a zvyšovania ťažby komodity v Iraku aj v Severnej Amerike.
Agentúra znížila odhad rastu dopytu po rope v rokoch 2011-2016 o 500.0000 barelov denne v porovnaní s odhadom.
Schválený zákon o odpadoch
11. 10. 2012
Vláda schválila novelu zákona o odpadoch z dielne ministerstva životného prostredia.
Prešiel aj návrh na skrátené legislatívne konanie,
novela má platiť od januára 2013.
Novela musí byť schválená do zasadnutia Európskeho súdu.
Najväčšie spory sa viedli o takzvanú rozšírenú zodpovednosť výrobcov, ktorá sa napokon do novely nedostala. Zatiaľ platí len pre obaly a elektroodpad.
Novela otvára firmám možnosť dať si spracovať nebezpečný odpad u zahraničných firiem. Zo zákona totiž zmizol paragraf, čo zvýhodňoval domácich spracovateľov pred firmami z únie. Zostáva obmedzenie v podobe nižšieho poplatku do Recyklačného fondu v prípade spracovania odpadu u slovenskej firmy.
Z programu potravinovej pomoci Brusel škrtol Slovensko.
10. 10. 2012
K bezplatným potravinám občania v núdzi sa dostanú najskôr v roku 2014.
Sociálne odkázaní občania sa budúci rok nedostanú k potravinám zadarmo. Európska komisia (EK) totiž vyradila Slovensko z programu potravinovej pomoci pre rok 2013.
Dôvodom rozhodnutia komisie bola skutočnosť, že Slovensko nevytvorilo vhodné podmienky na to, aby zabezpečilo bezpečnú, správnu a včasnú implementáciu tohto programu v roku 2013.
Občania v núdzi sa tak k bezplatným potravinám dostanú najskôr v roku 2014. Vtedy však už program potravinovej pomoci bude mať na starosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Tento rok malo Slovensko z programu potravinovej pomoci k dispozícii 5 miliónov eur, budúci rok by získalo okolo 4,8 milióna eur.
Banky v eurozóne môžu prísť o aktíva až za 4,5 bilióna USD
10. 10. 2012
Európske banky budú možno nútené predať aktíva za 2,8 bilióna USD (2,16 bilióna eur), ak politici v Európe urýchlene nevyriešia dlhovú krízu.
Dlhová kríza v Európe je naďalej najväčšou hrozbou pre globálnu finančnú stabilitu.
Napriek opatreniam, ktoré prijali európski politici, eurozóne sa nepodarilo získať späť dostatočnú dôveru trhov, ktoré majú aj naďalej obavy o finančnú stabilitu menovej únie.
Problémy eurozóny môžu zasiahnuť aj ostatné krajiny v Európe, a tiež rozvíjajúce sa štáty, ktorých ekonomiky už spomaľujú. Podľa MMF najzraniteľnejšími sú v prípade finančných šokov v eurozóne krajiny strednej a východnej Európy.