Eurozóna spadla do recesie, pravdepodobne kvôli Nemecku
12. 6. 2023
Skoršia prognóza predpokladala rast ekonomiky. K revízii situácie v eurozóne smerom nadol zrejme najviac prispelo Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou v Európe. Ekonomika eurozóny sa v prvom štvrťroku prepadla do recesie. Hrubý domáci produkt sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom znížil o 0,1 percenta, rovnakým tempom ako v predchádzajúcom kvartáli. V spresnenej správe to uviedol európsky štatistický úrad Eurostat.
Minulý mesiac pritom štatistici s odvolaním sa na predbežné čísla uvádzali, že ekonomika eurozóny o 0,1 percenta vzrástla. Ekonomika celej Európskej únie za január až marec vykázala rast o 0,1 percenta. To je o 0,1 percentuálneho bodu menej, ako Eurostat uvádzal v predbežnej správe minulý mesiac. Európskej únií sa tak podarilo vyhnúť recesii, v poslednom štvrťroku minulého roka totiž klesla o 0,2 percenta. Recesia sa zvyčajne definuje ako dve štvrťroky medzikvartálneho ekonomického poklesu za sebou. Medziročne sa HDP v Európskej únií aj v eurozóne v prvom tohtoročnom štvrťroku zvýšil o jedno percento.
Z jednotlivých krajín najvyšší rast zaznamenalo Poľsko, kde ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom stúpla o 3,8 percenta. HDP Luxemburska sa zvýšil o dve percentá. Naopak, najvýraznejší pokles registruje Írsko, a to o 4,6 percenta, a Litva o 2,1 percenta. Česká ekonomika zaznamenala po revízii nulový rast, v predbežnej správe pritom Eurostat hovoril o raste o 0,1 percenta.
K revízii smerom nadol zrejme najviac prispelo Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou v Európe. Podľa spresnených údajov sa tam HDP v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom znížil o 0,3 percenta, zatiaľ čo pôvodne štatistici uvádzali, že rast v prvom štvrťroku stagnoval.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Britská ekonomika bude rásť v tomto roku rýchlejšie, ako sa očakávalo
7. 2. 2018
Výkon ekonomiky Spojeného kráľovstva sa v tomto roku zvýši viac, ako odborníci odhadovali vlani v novembri, a to predovšetkým vďaka pozitívnejším vyhliadkam na rast globálneho hospodárstva. Uviedol to v stredu renomovaný britský inštitút pre hospodársky a sociálny výskum NIESR
Britský think-tank zvýšil prognózu rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Spojeného kráľovstva v tomto roku na 1,9 % z 1,7 % v novembri. Pozitívny výhľad globálneho hospodárstva a vlaňajší pokrok pri rokovaniach o brexite prispeli k revízii smerom nahor. Vplyv globálneho oživenia sa rozhodujúcou mierou podieľal na revízii prognózy pre Spojené kráľovstvo, skonštatoval NIESR. Think-tank pritom vychádzal z predpokladu, že brexit bude "mäkký", teda že Spojené kráľovstvo si zabezpečí takmer úplný prístup na jednotný trh Európskej únie (EÚ). Obchod s EÚ tak bude aj naďalej výrazne prispievať k hospodárskemu rastu Británie a pomôže jej ekonomike vybalansovať slabší domáci dopyt v nasledujúcich dvoch rokoch.
NIIESR ďalej predpovedá, že sa HDP Británie aj v roku 2019 opäť zvýši o 1,9 %. Pokiaľ ide o infláciu, inštitút predpokladá, že sa jej rast spomalí na 2,4 % v tomto roku a na 2 % v roku 2019. Inflačné prognózy sa od novembra 2017 v podstate nezmenili. Ekonómovia očakávajú, že centrálna banka Bank of England bude pokračovať vo svojej menovej politike a každých šesť mesiacov zvýši úrokovú sadzbu, kým v polovici roku 2021 nedosiahne úroveň 2 %.
Po brexite budú v európskom rozpočte chýbať peniaze
5. 2. 2018
Osem východoeurópskych štátov EÚ podporí zvýšenie príspevkov členských krajín do rozpočtového bloku tak, aby bolo možné zaplniť medzeru spôsobenú odchodom Británie. V Budapešti to dnes uviedol János Lázár, šéf úradu premiéra Viktora Orbána. Príslušní ministri krajín višegrádskej skupiny (V4) sa dnes v maďarskej metropole zišli vo formáte rozšírenom ešte o zástupcov Bulharska, Chorvátska, Rumunska a Slovinska s eurokomisárom pre rozpočet Günterom Oettingerom.
Británia, ktorá je čistým platcom do spoločnej únijnej kasy, z EÚ odchádza v marci 2019. Svoje záväzky ale bude zrejme plniť až do konca súčasného viacročného finančného obdobia o rok neskôr. Maďarsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko a Rumunsko sa dohodli na podpore zvýšenia každoročných príspevkov štátov založených na hrubom národnom dôchodku (HND). Tie sú teraz zastropované u jedného percenta európskeho HND. V Bruseli sa predpokladá, že k zaplneniu britského výpadku a finančnému pokrytiu nových výziev, ako je migrácie či lepšej ochrane vonkajšej hranice bloku, bude potreba dostať sa niekam na 1,1 percenta, možno aj vyššie. Postkomunistické krajiny východnej Európy sú čistými príjemcami finančných prostriedkov EÚ. Teraz sa obávajú, že s nižším rozpočtom by o časť príjmu prišli.
Český export dosiahol v minulom roku rekordné čísla
5. 2. 2018
Export tuzemských firiem bol vlani rekordný. V cezhraničnom poňatí sa medziročne zvýšil o 5,7 percenta na 4,2 bilióna českých korún. O pätinu vzrástol export do Číny, do Nemecka české podniky vyviezli o 7,3 percenta tovaru viac. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes ČTK poskytol Český štatistický úrad.
Podiel českého exportu do EÚ zostal na úrovni 83,7 percenta. Podiel vývozu do Nemecka bol vlani 32,8 percenta celkového exportu a dosiahol 1,38 bilióna českých korún. Z hlavných exportných destinácií sa vývoz znížil len na Slovensko, a to o necelé dve percentá na 324 miliárd korún. "Českí exportéri sú na hranici svojich výrobných možností a nestíhajú držať krok s tempom rastu objednávok zo zahraničia. V raste im bráni hlavne nedostatok pracovnej sily a poslednou dobou aj nedostatok materiálu," uviedol analytik Raiffeisenbank Jakub Červenka. Podľa Asociácie exportérov na tento rok nemožno počítať s ďalším významným rastom exportu.
Brusel hrozí Slovensku žalobou
31. 1. 2018
Európska komisia (EK) v utorok vyzvala deväť členských krajín EÚ, medzi ktorými je aj Slovensko, aby do konca budúceho týždňa predložili nové účinné opatrenia na zníženie úrovne znečistenia ovzdušia. Eurokomisár pre životné prostredie Karmenu Vella naznačil, že v opačnom prípade im hrozí právne konanie.
Komisár si v utorok predvolal "na koberec" predstaviteľov ministerstiev pre životné prostredie z Českej republiky, Francúzska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Slovenska, Spojeného kráľovstva, Španielska a Talianska. Stretnutie s nimi poňal ako "poslednú šancu" pre rezortných ministrov, aby exekutíve EÚ predstavili svoje návrhy, ako riešiť problém so znečistením ovzdušia, ktorý si v Únii každý rok vyžiada viac ako 400 000 predčasných úmrtí. Komisár Vella na tlačovej besede po rokovaní s ministrami upozornil, že za týmto vysokým počtom úmrtí sú srdcové choroby, astma a rakovina. Podľa údajov Európskej komisie (EK) jednými z hlavných znečisťovateľov v európskych mestách sú vozidlá, najmä autá s pohonom na naftu. Vella upozornil, že predvolaní ministri predniesli niektoré pozitívne návrhy, tie však nie sú "dostatočne závažné" na to, aby zmenili celkový nepriaznivý obraz týkajúci sa znečistenia ovzdušia. Komisár upozornil, že dal príslušným ministrom čas do pondelka (5.2.), aby predložili nové opatrenia, neskôr však exekutíva EÚ spresnila, že toto "ultimátum" bolo posunuté do konca budúceho týždňa, keď deväť členských krajín má Bruselu oznámiť, ako chcú dodržať právne predpisy EÚ o kvalite ovzdušia, aby sa vyhli žalobe na Súdnom dvore EÚ a prípadným finančným sankciám. Agentúra DPA uviedla, že podľa nemeckej ministerky životného prostredia Barbary Hendricksovej jej krajina potrebuje viac času na splnenie limitných hodnôt, ako požaduje Brusel. Zároveň pripustila, že 20 nemeckých miest bude aj v roku 2020 prevyšovať stanovené limity a Nemecko môže čeliť súdnej žalobe.