Eurozóna spadla do recesie, pravdepodobne kvôli Nemecku
12. 6. 2023
Skoršia prognóza predpokladala rast ekonomiky. K revízii situácie v eurozóne smerom nadol zrejme najviac prispelo Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou v Európe. Ekonomika eurozóny sa v prvom štvrťroku prepadla do recesie. Hrubý domáci produkt sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom znížil o 0,1 percenta, rovnakým tempom ako v predchádzajúcom kvartáli. V spresnenej správe to uviedol európsky štatistický úrad Eurostat.
Minulý mesiac pritom štatistici s odvolaním sa na predbežné čísla uvádzali, že ekonomika eurozóny o 0,1 percenta vzrástla. Ekonomika celej Európskej únie za január až marec vykázala rast o 0,1 percenta. To je o 0,1 percentuálneho bodu menej, ako Eurostat uvádzal v predbežnej správe minulý mesiac. Európskej únií sa tak podarilo vyhnúť recesii, v poslednom štvrťroku minulého roka totiž klesla o 0,2 percenta. Recesia sa zvyčajne definuje ako dve štvrťroky medzikvartálneho ekonomického poklesu za sebou. Medziročne sa HDP v Európskej únií aj v eurozóne v prvom tohtoročnom štvrťroku zvýšil o jedno percento.
Z jednotlivých krajín najvyšší rast zaznamenalo Poľsko, kde ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom stúpla o 3,8 percenta. HDP Luxemburska sa zvýšil o dve percentá. Naopak, najvýraznejší pokles registruje Írsko, a to o 4,6 percenta, a Litva o 2,1 percenta. Česká ekonomika zaznamenala po revízii nulový rast, v predbežnej správe pritom Eurostat hovoril o raste o 0,1 percenta.
K revízii smerom nadol zrejme najviac prispelo Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou v Európe. Podľa spresnených údajov sa tam HDP v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom znížil o 0,3 percenta, zatiaľ čo pôvodne štatistici uvádzali, že rast v prvom štvrťroku stagnoval.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Obnova Grécka
19. 1. 2010
Ministri financií štátov eurozóny včera vyslovili dôveru v schopnosť Grécka samostatne prekonať krízu zadlženosti. Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorý bol opätovne zvolený za predsedu Euroskupiny, vyzval šestnástku, aby lepšie koordinovala svoje ekonomiky. Chce, aby sa štátom, ktoré majú oveľa vyššiu infláciu či priemernú mzdu ako ich susedia, zaviedli formálne varovania.
Minulý týždeň Grécko predložilo plán, ako sa zbaviť obrovských dlhov a vyhnúť sa bankrotu. Plán zahrnuje bolestivé škrty vo výdavkoch a zvyšovanie daní. Premiér Juncker vyhlásil, že grécky ľud musí byť statočný a že verí, že vláda urobí všetko, čo bude jej v silách, aby vyriešila svoj problém, ktorý sa stal problémom celej eurozóny.
Je si istý, že krajina v rozumnom čase dokáže nadobudnúť stabilitu verejných financií. Komisár pre menové záležitosti Joaqín Almunia tvrdí, že Komisia plánuje zodpovedne a dôkladne monitorovať implementáciu gréckych opatrení na redukciu dlhov. Zástupcovia EÚ budú sledovať tri štádia stratégie, ktorá má začať v júni. Okrem toho budú dohliadať na pravdivosť štatistických údajov, ktorých falšovanie vyvolalo medzinárodný škandál.
Od budúceho mesiaca môžu členské štáty eurozóny, vrátane Slovenska, očakávať varovania zo strany Európskej komisie v prípade, že ich politika sa príliš odchyľuje od ostatných v širších, ale aj špecifických oblastiach akou je inflácia, platy či aktuálny stav deficitu. Viac pozornosti sa bude venovať aj národným menám úzko spojených s eurom, najmä pokiaľ ide o krajiny, ktoré chcú v krátkom čase vstúpiť do eurozóny.
Rómske organizácie podporujú Šefčoviča
18. 1. 2010
Štyri rómske organizácie podporili otvoreným listom Maroša Šefčoviča, slovenského nominanta za komisára, ktorého niektorí stredo-praví europoslanci napadli za údajne protirómske vyhlásenia.
V liste sa píše, že M. Šefčovič bol voči požiadavkám a aktivitám rómskych združení dosiaľ vždy veľmi ústretový a pripravený spoločne presadzovať rómske projekty. Vyhlásili to lídri štyroch rómskych mimovládnych organizácií.
Pre Šefčoviča vyhlásenie môže priniesť vítanú podporu. Dnes ho čaká vypočutie v Európskom parlamente a EPP pred niekoľkými dňami vyhlásila, že bude žiadať vysvetlenie „neakceptovateľných“ poznámok na adresu rómskej komunity.
Slovenský europoslanec Eduard Kukan (EPP) pre EurActiv povedal, že útoky na Šefčovia sa uskutočnili na „národnom pozadí“, napriek tomu, že maďarskí kolegovia z jeho vlastnej stredo-pravej skupiny tvrdia, že konajú „v najlepšom záujme EPP“. Podľa E. Kukana to nie je pravda a útoky sú „neférové“.
Rast HDP nie je garanciou zlepšenia na trhu práce
18. 1. 2010
Európa tento rok možno zaznamená pozitívny hospodársky rast, no ekonómovia varujú, že nezamestnanosť zostane vysoká a obnova bude bolestivo slabá. Analytici koncom minulého týždňa v Bruseli predpovedali, že nás čaká ďalší ťažký rok a nemožno vylúčiť riziko ďalšieho prepadu.
Podujatie, ktoré zorganizovalo Centrum európskej politiky (EPC), sa zameralo na hospodársky rast a zamestnanosť. Ekonómovia upozornili, že rast HDP nie je ešte garanciou zlepšenia situácie na pracovnom trhu.
Podľa slov jedného z ekonómov OECD je situácia v Európe menej povzbudivá ako v USA, kde sa nezamestnanosť už blíži k vrcholu. Napriek tomuto málo optimistickému výhľadu poukázal na postupné navracanie dôvery na trhy, čoho dôkazom sú zdravšie istiny a korporátne cenné papiere vďaka čomu väčšie firmy ľahšie zhromažďujú kapitál.
Vďaka výkonu krajín „BRIC“ (Brazília, Rusko, India, Čína), ktoré implementovali efektívne opatrenia proti kríze, sa prebúdza aj svetový obchod. Ceny nehnuteľností by sa vo viacerých krajinách už mali ustáliť, no existujú pochybnosti o tom, či hodnoty skutočne dosiahli dno, a či nepríde druhá vlna prudkého zlacňovania.
Za hlavné prekážky obnovy ekonómovia označili nestabilné finančné inštitúcie a obrovské štátne dlhy. Zároveň vyzvali vlády k rýchlej náprave a obmedzeniu výdavkov, aby zabránili ďalšiemu zmrazovaniu podnikateľskej dôvery a spotreby.
Česká vláda prijala opatrenia na zníženie deficitu verejných rozpočtov do roku 2013
18. 1. 2010
Česi by sa mali pripraviť nielen na vyššie dane, ale aj na to, že štát už hocikoho nebude podporovať. Bude to platiť v prípade, ak si politici, ktorí vyhrajú májové parlamentné voľby, aspoň čiastočne osvoja návrhy, ktoré pre nich ako východisko z hospodárskej krízy pripravila úradnícka vláda Jana Fischera.
V priebehu minulého roku podniky získali čas, aby sa prispôsobili zmenenej ekonomickej situácii. Podľa vládneho materiálu štát už vôbec nepočíta s tým, že hospodársky rast bude podporovať nejakými finančnými injekciami. Cieľom všetkých opatrení je do roku 2013 znížiť podiel deficitu verejných rozpočtov pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). To je limit, ktorý stanovila Európska únia pre prijatie eura.
Dve najsilnejšie politické strany v Česku - ČSSD a ODS súhlasia s niektorými námetmi vo vládnom dokumente. Socialistom sa páči predovšetkým zvyšovanie daní, občianski demokrati sú zase zástancami rozpočtových úspor.
O konečnom mixe opatrení, ktoré majú viesť k znižovaniu rozpočtového schodku, rozhodnú naozaj až parlamentné voľby.